Káva bola dlhé roky prirodzenou súčasťou môjho života. Počas štúdia som bez problémov vypila niekoľko šálok denne a tento zvyk si so mnou niesol aj do dospelosti. V období, keď som sa starala o malé deti a často bojovala s nedostatkom spánku, sa káva stala takmer neoddeliteľnou súčasťou každého dňa.
Nikdy som sa však nepovažovala za človeka závislého od kofeínu. Kávu som jednoducho mala rada. Až časom som si uvedomila, že po nej nesiaham len kvôli chuti alebo vôni. Často som mala pocit, že bez nej nebudem schopná fungovať tak, ako potrebujem.
Káva ako každodenný rituál
Moje rána vyzerali dlhé roky veľmi podobne. Ešte pred raňajkami som zamierila ku kávovaru. Vôňa čerstvo pripravenej kávy bola signálom, že deň sa začína.
Počas dopoludnia nasledovala ďalšia šálka, po obede často ďalšia a niekedy som si kávu dopriala aj popoludní či večer. Nebolo výnimočné, že som počas dňa vypila štyri až päť šálok.
Postupne som si však začala všímať, že si kávu často pripravujem automaticky. Nie vždy preto, že by som na ňu mala chuť, ale preto, že som bola unavená alebo som potrebovala na chvíľu vypnúť.
Je za únavou naozaj nedostatok kofeínu?
Keď som sa nad svojím návykom zamyslela, uvedomila som si, že káva sa pre mňa stala rýchlym riešením každej únavy.
Namiesto otázky, či som sa dostatočne vyspala, či nie som preťažená alebo či nepotrebujem oddych, som si jednoducho pripravila ďalšiu šálku.
Rozhodla som sa preto urobiť jednoduchý experiment. Na štrnásť dní som kávu úplne vyradila zo svojho jedálnička. Nešlo o snahu dokázať, že káva je škodlivá. Chcela som len zistiť, aký veľký vplyv má na moje každodenné fungovanie.
Prvé dni bez kávy boli náročné
Už prvé ráno som zistila, že mi nechýba len samotný nápoj, ale aj rituál, ktorý s ním súvisel.
Chýbala mi chvíľa pokoja pred začiatkom pracovného dňa. Namiesto kávy som si pripravila čaj a pohár vody, no pocit nebol rovnaký.
Počas dopoludnia som sa horšie sústredila a častejšie som myslela na kávu. Druhý deň sa pridala bolesť hlavy a únava.
Nie je to nič nezvyčajné. Odborníci upozorňujú, že po náhlom vysadení kofeínu sa môžu objaviť bolesti hlavy, ospalosť, podráždenosť, horšia koncentrácia alebo pocit únavy. Tieto príznaky bývajú najvýraznejšie počas prvých dní a postupne ustupujú.
Presne to som zažívala aj ja.
Organizmus si na kofeín zvyká
Kofeín pôsobí na centrálny nervový systém a pri pravidelnej konzumácii si telo na jeho prítomnosť zvyká. Ak človek náhle prestane prijímať kofeín, organizmus potrebuje určitý čas na prispôsobenie.
V mojom prípade sa objavila takzvaná „mozgová hmla“. Občas som sa horšie vyjadrovala, dlhšie som hľadala správne slová a mala som pocit, že rozmýšľam pomalšie než zvyčajne.
Po niekoľkých dňoch sa však situácia začala meniť.
Prvé prekvapenie prišlo po štvrtom dni
Približne na štvrtý deň som si uvedomila niečo zaujímavé. Prestala som myslieť na samotnú kávu.
Zistila som, že kávovar pre mňa často predstavoval zámienku na krátku prestávku. Keď som si išla pripraviť kávu, vstala som od počítača, natiahla sa a na chvíľu prerušila prácu.
Bez kávy som si podobné prestávky robila oveľa menej často.
Uvedomila som si, že možno nepotrebujem vždy ďalší kofeín, ale skôr krátky oddych.
Energia sa počas dňa zmenila
Po týždni bolesti hlavy ustúpili a myšlienky na kávu sa objavovali už len sporadicky.
Nevstávala som síce plná energie ani som nezačala zvládať viac práce než predtým, no všimla som si inú zmenu.
Moja energia počas dňa bola vyrovnanejšia. Menej často som pociťovala nervozitu alebo vnútorný nepokoj, ktoré sa u mňa po väčšom množstve kávy občas objavovali.
Zároveň som lepšie rozpoznávala rozdiel medzi skutočnou únavou a potrebou dať si krátku prestávku.
Vrátim sa ku káve?
Po dvoch týždňoch som si položila otázku, s ktorou som experiment začínala.
Chcem sa ku káve vrátiť?
Odpoveď bola áno.
Káva pre mňa však prestala byť nevyhnutnosťou. Už ju nevnímam ako niečo, bez čoho nedokážem fungovať. Stala sa vedomou voľbou a nápojom, ktorý si môžem vychutnať bez pocitu, že ho musím mať každý deň niekoľkokrát.
Káva nemusí byť problém
Odborné štúdie naznačujú, že primeraná konzumácia čiernej kávy môže byť súčasťou zdravého životného štýlu a u väčšiny zdravých dospelých ľudí nie je považovaná za škodlivú.
Môj experiment mi však ukázal, že je užitočné občas sa zamyslieť nad vlastnými návykmi. Niekedy totiž za pocitom únavy nestojí nedostatok kofeínu, ale obyčajný nedostatok spánku, oddychu alebo príliš veľa povinností.
Dnes už nezačínam deň automaticky pri kávovare. Najskôr si doprajem pohár vody, raňajky a až potom sa rozhodnem, či mám na kávu naozaj chuť. A keď si ju dám, už ju nevnímam ako nutnosť, ale ako príjemnú súčasť dňa.
