Zabudli ste, prečo ste vošli do miestnosti? Nedokážete si vybaviť meno človeka, ktorého ste pred chvíľou stretli? Podobné situácie zažíva občas takmer každý. Mnohí ich automaticky pripisujú veku alebo únave, no odborníci upozorňujú, že významnú úlohu zohráva aj životný štýl.
Pamäť a schopnosť sústrediť sa totiž ovplyvňuje množstvo každodenných faktorov – od kvality spánku až po stres či nedostatok pohybu. Samotné občasné zabudnutie pritom ešte nemusí znamenať vážny problém. Ak sa však niektoré nevhodné návyky opakujú dlhodobo, môžu negatívne vplývať na fungovanie mozgu aj na schopnosť učiť sa nové informácie.
Tu je sedem faktorov, ktoré podľa odborníkov môžu prispievať k zhoršeniu pamäti a koncentrácie.
1. Dlhodobý stres môže zhoršovať pamäť
Krátkodobý stres je prirodzenou súčasťou života a v niektorých situáciách môže človeku pomôcť podať lepší výkon. Problém nastáva vtedy, keď stres pretrváva dlhé obdobie.
Pri chronickom psychickom napätí telo produkuje zvýšené množstvo hormónu kortizolu. Výskumy naznačujú, že dlhodobo zvýšená hladina kortizolu môže negatívne vplývať na hipokampus – časť mozgu, ktorá sa podieľa na ukladaní spomienok a učení.
Odborníci zároveň upozorňujú, že stres môže nepriamo ovplyvňovať pamäť aj tým, že zhoršuje spánok, koncentráciu či schopnosť oddychovať.
2. Nedostatok spánku oslabuje schopnosť učiť sa
Spánok zohráva dôležitú úlohu pri regenerácii mozgu. Počas noci prebiehajú procesy, ktoré pomáhajú spracovávať a upevňovať nové informácie získané počas dňa.
Ak človek pravidelne spí príliš málo alebo nekvalitne, môže mať problém so sústredením, učením aj zapamätaním si detailov. Výskumy ukazujú, že dlhodobý nedostatok spánku sa spája so slabším výkonom pamäte aj pozornosti.
Dospelí ľudia by preto mali dbať na dostatočne dlhý a pravidelný spánok.
3. Multitasking znižuje kvalitu pozornosti
Mnohí ľudia majú pocit, že dokážu efektívne robiť viac vecí naraz. Mozog však pri zložitejších úlohách väčšinou nepracuje paralelne, ale rýchlo prepína pozornosť medzi jednotlivými činnosťami.
Takéto časté presúvanie pozornosti môže viesť k väčšiemu množstvu chýb a horšiemu zapamätaniu informácií. Ak sa človek venuje viacerým náročným aktivitám súčasne, mozog spracúva podnety menej efektívne.
Odborníci preto odporúčajú venovať sa dôležitým úlohám postupne a bez zbytočných vyrušení.
4. Nedostatok pohybu môže vplývať aj na mozog
Pravidelná fyzická aktivita prospieva nielen srdcu a svalom, ale aj mozgu. Pohyb podporuje krvný obeh, čím zlepšuje prísun kyslíka a živín do mozgového tkaniva.
Výskumy naznačujú, že ľudia, ktorí sa pravidelne hýbu, môžu mať nižšie riziko kognitívneho úpadku vo vyššom veku. Pohyb zároveň podporuje duševnú pohodu, znižuje stres a môže priaznivo vplývať na koncentráciu.
Nemusí pritom ísť o intenzívny šport. Prospešná môže byť aj pravidelná chôdza, bicyklovanie či rekreačné cvičenie.
5. Neustále vyrušovanie zhoršuje sústredenie
Moderné technológie prinášajú množstvo upozornení, správ a notifikácií, ktoré neustále prerušujú pozornosť človeka.
Ak mozog často preskakuje medzi rôznymi podnetmi, môže byť náročnejšie udržať hlboké sústredenie. Dlhodobé vyrušovanie môže sťažovať učenie aj zapamätanie nových informácií.
Niektorí odborníci preto odporúčajú počas práce alebo štúdia obmedziť notifikácie a vytvoriť si prostredie s čo najmenším množstvom rušivých podnetov.
6. Nadmerná konzumácia alkoholu škodí mozgu
Vyššia a pravidelná konzumácia alkoholu môže negatívne vplývať na mozog aj pamäťové funkcie. Alkohol zároveň zhoršuje kvalitu spánku, hoci človek môže mať po jeho konzumácii pocit väčšej ospalosti.
Dlhodobé nadmerné pitie alkoholu sa spája s poškodením nervového systému a zvýšeným rizikom problémov s pamäťou či koncentráciou.
Odborníci preto odporúčajú konzumovať alkohol s mierou alebo sa mu vyhýbať úplne.
7. Sociálne kontakty sú dôležité aj pre mozog
Komunikácia s inými ľuďmi predstavuje pre mozog prirodzenú mentálnu aktivitu. Rozhovory, riešenie problémov či spoločné aktivity stimulujú pozornosť, jazykové schopnosti aj pamäť.
Výskumy naznačujú, že dlhodobá sociálna izolácia môže byť spojená s vyšším rizikom zhoršovania kognitívnych schopností, najmä vo vyššom veku.
Pravidelný kontakt s rodinou, priateľmi alebo komunitou preto môže prispieť nielen k lepšej psychickej pohode, ale aj k udržiavaniu mentálnej aktivity.
Mozog ovplyvňuje aj každodenný životný štýl
Pamäť nie je ovplyvnená iba vekom alebo genetikou. Významnú úlohu zohrávajú aj bežné každodenné návyky. Dostatok spánku, pravidelný pohyb, zvládanie stresu či kvalitné sociálne kontakty môžu pomôcť podporovať zdravé fungovanie mozgu aj vo vyššom veku.
Občasné zabúdanie je prirodzené, no ak sa problémy s pamäťou zhoršujú alebo výrazne zasahujú do bežného života, odborníci odporúčajú konzultáciu s lekárom.
