Koľko hodín by mal človek denne spať, aby si udržal zdravý mozog, dobrú psychickú pohodu a správne fungovanie organizmu? Hoci sa dlhé roky hovorilo najmä o „magických“ ôsmich hodinách, moderné vedecké výskumy ukazujú, že ideálna potreba spánku môže byť o niečo nižšia. Zároveň však odborníci upozorňujú, že neexistuje jedno univerzálne číslo vhodné úplne pre každého.
Rozsiahle medzinárodné štúdie naznačujú, že pre väčšinu dospelých ľudí býva najvhodnejší pravidelný spánok v rozmedzí približne sedem až osem hodín denne. Pri mnohých sledovaných parametroch – najmä pri fungovaní mozgu a kognitívnych schopnostiach – sa ako optimálna hodnota často ukazovalo približne sedem hodín spánku.
Veľká štúdia sledovala státisíce ľudí
Vedci analyzovali údaje od státisícov dobrovoľníkov vo veku od stredného až po vyšší vek. Výskumníci skúmali nielen subjektívny pocit oddýchnutia, ale aj pamäť, koncentráciu, rýchlosť reakcií, psychické zdravie či stav mozgových štruktúr.
Výsledky ukázali takzvaný „U-tvarovaný vzťah“. To znamená, že horšie výsledky sa objavovali u ľudí, ktorí spali príliš krátko, ale aj u tých, ktorí pravidelne spali výrazne dlhšie. Najlepšie výsledky pri kognitívnych funkciách boli vo viacerých prípadoch zaznamenané pri približne siedmich hodinách spánku denne.
Vedci však zároveň upozorňujú, že tieto výsledky neznamenajú, že každý človek musí spať presne sedem hodín. Potreba spánku sa môže líšiť podľa veku, genetiky, zdravotného stavu či životného štýlu.
Nedostatok spánku zhoršuje fungovanie mozgu
Negatívne účinky spánkového deficitu sú dobre zdokumentované už dlhé roky. Dlhodobý nedostatok spánku býva spojený s horšou koncentráciou, pomalšími reakciami, problémami s pamäťou, vyšším stresom aj zvýšeným rizikom psychických problémov.
Výskumy ukazujú, že ľudia, ktorí pravidelne spávajú menej než šesť hodín denne, môžu mať vyššie riziko metabolických problémov, oslabenia imunity či kardiovaskulárnych ochorení. Nedostatok spánku zároveň ovplyvňuje schopnosť mozgu efektívne spracovávať informácie a regenerovať sa.
Ani príliš dlhý spánok nemusí byť ideálny
Zaujímavé je, že horšie výsledky sa objavili aj u ľudí, ktorí pravidelne spali viac než deväť hodín denne. Odborníci však upozorňujú, že v tomto prípade nejde o dôkaz, že dlhší spánok priamo spôsobuje zdravotné problémy.
Dlhý spánok môže byť totiž aj dôsledkom existujúcich ochorení, depresie, chronickej únavy alebo iných zdravotných komplikácií. Vedci preto hovoria skôr o spojitosti medzi veľmi dlhým spánkom a horším zdravotným stavom, nie o jednoznačnej príčine.
Spánok pomáha mozgu regenerovať
Počas spánku prebiehajú v mozgu dôležité regeneračné procesy. Organizmus spracováva informácie, upevňuje spomienky a zároveň dochádza k odstraňovaniu odpadových látok, ktoré sa v mozgu počas dňa nahromadili.
Niektoré výskumy naznačujú, že dlhodobý nedostatok kvalitného spánku môže súvisieť s rýchlejším poklesom kognitívnych schopností vo vyššom veku. Vedci preto považujú kvalitný spánok za jeden z dôležitých faktorov zdravého starnutia mozgu.
Pravidelnosť je často dôležitejšia než presný počet hodín
Odborníci dnes čoraz viac zdôrazňujú význam pravidelného režimu. Telo funguje podľa biologických hodín a stabilný čas zaspávania i vstávania pomáha organizmu lepšie využívať jednotlivé fázy spánku.
Nepravidelný režim, časté ponocovanie alebo výrazné dospávanie cez víkendy môžu narušiť prirodzený cirkadiánny rytmus. Práve pravidelnosť sa podľa viacerých štúdií spája s lepšou kvalitou spánku aj lepším fungovaním mozgu počas dňa.
Koľko spánku teda človek skutočne potrebuje?
Väčšina odborných organizácií dnes odporúča dospelým približne sedem až deväť hodín spánku denne. Presná potreba sa však môže individuálne líšiť.
Ak sa človek ráno pravidelne budí oddýchnutý, počas dňa nemá výraznú únavu a dokáže sa sústrediť bez problémov, je to zvyčajne dobrý znak, že jeho spánkový režim organizmu vyhovuje.
Najdôležitejšie preto nie je obsesívne sledovanie konkrétneho čísla, ale kombinácia dostatočne dlhého, kvalitného a pravidelného spánku. Práve ten môže výrazne ovplyvniť fyzické zdravie, psychickú pohodu aj fungovanie mozgu v dlhodobom horizonte.
