Na prvý pohľad ide o obyčajný pohyb, ktorý zvládame celý život bez premýšľania. Sadnúť si na zem a následne sa opäť postaviť. Podľa odborníkov však práve táto jednoduchá skúška dokáže odhaliť veľa o fyzickej kondícii človeka, stave svalov, rovnováhe aj celkovom zdraví organizmu.
Takzvaný „test sadnutia a vstania“ sa v posledných rokoch stal predmetom viacerých odborných štúdií. Hoci nejde o diagnostiku ochorenia srdca, výsledok môže naznačiť, v akej kondícii sa telo nachádza a aké vysoké je riziko zdravotných komplikácií spojených so starnutím a nedostatkom pohybu.
Svoj pohyb a koordináciu si môžete orientačne vyskúšať aj podľa videa na YouTube kanáli Bendis.
Ako test funguje
Test je známy pod anglickým názvom sitting-rising test. Jeho princíp je jednoduchý. Človek sa zo stoja pokúsi sadnúť na zem do tureckého sedu a následne sa z tejto polohy opäť postaví. Ideálne bez použitia rúk, kolien alebo inej opory.
Na začiatku má každý desať bodov. Päť za sadnutie a päť za vstávanie. Za každé použitie ruky, predlaktia, kolena alebo za výraznejšiu stratu rovnováhy sa jeden bod odpočítava.
Test vyvinul brazílsky lekár spolu s tímom odborníkov. Výskumy realizované na ľuďoch stredného a vyššieho veku ukázali, že nižšie skóre často súviselo s vyšším rizikom predčasného úmrtia v nasledujúcich rokoch. Odborníci však upozorňujú, že test neslúži ako predpoveď dĺžky života ani ako priame vyšetrenie srdca.
Čo test v skutočnosti preveruje?
Hoci sa o teste často píše v súvislosti so srdcom, v realite ide hlavne o hodnotenie celkovej fyzickej zdatnosti. Pri sadaní a vstávaní zo zeme sa totiž zapája viacero schopností naraz.
Dôležitá je:
- sila svalov
- pohyblivosť kĺbov
- koordinácia
- stabilita tela
- flexibilita
- rovnováha
Telo zároveň musí zvládnuť rýchlu zmenu polohy, pri ktorej sa mení krvný tlak aj rozloženie krvi v organizme. Srdce a cievy musia správne reagovať, aby bol mozog dostatočne prekrvený a človek nepocítil závrat alebo nestabilitu.
Práve preto môže byť výsledok testu určitým ukazovateľom celkového zdravotného stavu a fyzickej kondície.
Prečo sú silné nohy také dôležité?
Odborníci dlhodobo upozorňujú, že svaly dolných končatín zohrávajú významnú úlohu pri krvnom obehu. Pri pohybe pomáhajú tlačiť krv späť smerom k srdcu. Aj preto sa niekedy označujú ako „druhé srdce“.
Ak človek vedie sedavý spôsob života a má málo pohybu, svalová hmota postupne ubúda. Znižuje sa stabilita, koordinácia aj celková odolnosť organizmu. Telo sa potom rýchlejšie unaví a bežné pohyby môžu byť náročnejšie.
Ľudia, ktorí si dokážu bez väčších problémov sadnúť na zem a postaviť sa bez opory aj vo vyššom veku, mávajú často lepšiu pohyblivosť, silnejšie svaly a lepšiu fyzickú kondíciu.
Slabší výsledok ešte nie je dôvod na obavy
Ak človek pri teste potrebuje použiť ruku alebo stratí rovnováhu, automaticky to neznamená ochorenie srdca. Výsledok môže ovplyvniť množstvo faktorov vrátane veku, bolesti kolien, nadváhy, stuhnutých kĺbov či nedostatku pohybu.
Dobrou správou je, že tieto schopnosti sa dajú zlepšiť pravidelným cvičením. Pomáha najmä:
- chôdza
- posilňovanie stredu tela
- cvičenia na rovnováhu
- strečing
- pravidelný pohyb bez dlhého sedenia
Zlepšenie pohyblivosti a svalovej sily môže pozitívne ovplyvniť aj zdravie srdca a ciev. Odborníci sa zhodujú, že pravidelná fyzická aktivita patrí medzi najúčinnejšie spôsoby prevencie civilizačných ochorení.
Test sadnutia a vstania preto možno vnímať skôr ako jednoduchý orientačný ukazovateľ kondície než ako medicínsku diagnózu. Napriek tomu môže človeka motivovať zamyslieť sa nad tým, koľko pohybu dopraje svojmu telu každý deň.
