Odborníci upozorňujú. Vyprážané jedlá a nadbytok cukru môžu podporovať zápal v tele

Zdieľať
Vyprážané jedlo
Vyprážané jedlo

Chronický zápal, teda dlhodobo pretrvávajúca alebo opakovane sa vracajúca zápalová reakcia, sa spája s viacerými zdravotnými komplikáciami. Môže sa podieľať na rozvoji srdcovo-cievnych ochorení, cukrovky 2. typu aj niektorých ďalších chronických chorôb. Jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú jeho intenzitu, je skladba jedálneho lístka. Nejde však o jedinú potravinu, ktorá by sama osebe vyvolala zápal. Rozhodujúci je najmä celkový spôsob stravovania, množstvo skonzumovaného jedla a životný štýl.

Zápal sám osebe nie je choroba ani nepriateľ organizmu. Ide o prirodzenú súčasť imunitnej odpovede, pomocou ktorej sa telo bráni infekcii, poraneniu alebo inému ohrozeniu. Objavuje sa napríklad pri prechladnutí, chrípke, poranení, ale aj pri niektorých chronických ochoreniach.

Akútna zápalová reakcia býva dočasná a po odstránení jej príčiny postupne ustupuje. Problém nastáva vtedy, keď zápal pretrváva dlhodobo, hoci už neplní svoju pôvodnú ochrannú úlohu.

Video o zdravých a nezdravých potravinách pre deti:

Chronický zápal môže poškodzovať zdravé tkanivá

Dlhodobý zápal môže nepriaznivo pôsobiť na zdravé bunky, tkanivá a orgány. Výskumy ho spájajú s vyšším rizikom srdcovo-cievnych ochorení, cukrovky 2. typu, niektorých druhov rakoviny a ďalších zdravotných problémov. Chronický zápal však nemožno spoľahlivo rozpoznať iba podľa únavy, bolesti či iných všeobecných príznakov. Tie totiž môžu mať množstvo odlišných príčin.

Jeho vznik a priebeh ovplyvňuje genetická výbava, vek, telesná hmotnosť, fajčenie, nedostatok pohybu, spánok, stres, niektoré ochorenia aj stravovacie návyky. Úprava jedálneho lístka preto môže byť užitočnou súčasťou prevencie, nemožno ju však považovať za univerzálnu liečbu každého zápalového procesu.

S červeným a spracovaným mäsom radšej striedmo

Medzi potraviny, ktorých vysoká a pravidelná konzumácia nemusí zdraviu prospievať, patrí červené mäso. Ak sa burgery, steaky alebo iné veľké porcie hovädzieho, bravčového či jahňacieho mäsa objavujú na tanieri niekoľkokrát do týždňa, oplatí sa zvážiť ich obmedzenie.

Ešte väčšiu pozornosť si zaslúži priemyselne spracované mäso, napríklad niektoré údeniny, párky, salámy či slanina. Jeho pravidelná konzumácia sa spája s viacerými zdravotnými rizikami. Pozorovacie štúdie zároveň naznačujú súvislosť medzi vyšším príjmom červeného a spracovaného mäsa a zvýšenými hodnotami niektorých ukazovateľov zápalu.

Jedným z nich je C-reaktívny proteín, známy pod skratkou CRP. Vytvára sa najmä v pečeni a jeho hladina môže stúpať pri zápalovej reakcii. Zvýšené CRP však samo osebe neurčuje príčinu zápalu ani konkrétnu diagnózu. Výsledok preto musí lekár vždy posudzovať spolu s ďalšími vyšetreniami a zdravotným stavom pacienta.

Červené mäso pritom nie je potrebné automaticky úplne vylúčiť. Dôležité je množstvo, frekvencia, spôsob prípravy a celkové zloženie jedálneho lístka. Vhodnejšie je striedať zdroje bielkovín a pravidelne zaraďovať ryby, strukoviny, vajcia, hydinu, orechy či semená.

Problémom môže byť nadbytok pridaného cukru

Obmedziť sa oplatí aj pri potravinách s vysokým obsahom pridaného cukru a rafinovaných sacharidov. Patria sem napríklad sladené nápoje, šišky, sladké pečivo, cukrovinky, niektoré raňajkové cereálie a mnohé hotové dezerty.

Po jedle s veľkým množstvom rýchlo vstrebateľných sacharidov môže hladina glukózy v krvi prudko vzrásť. Pri dlhodobo nevyváženom jedálnom lístku a nadmernom energetickom príjme to môže prispievať k priberaniu, inzulínovej rezistencii a metabolickým zmenám, ktoré súvisia aj s chronickým zápalom.

Tvrdenie, že každá sladkosť okamžite spôsobí zápal, by však bolo zavádzajúce. Príležitostná porcia sladkého jedla u zdravého človeka nie je to isté ako pravidelný nadmerný príjem pridaného cukru. Rozhoduje najmä dlhodobý stravovací návyk.

Vyprážané jedlá môžu škodiť viacerými spôsobmi

Hranolčeky, vyprážané kurča, rezeň alebo vyprážaný syr by nemali tvoriť bežnú súčasť každodenného jedálneho lístka. Takéto jedlá bývajú energeticky výdatné, často obsahujú veľké množstvo soli a pri nevhodnom tuku alebo opakovanom používaní oleja môžu mať aj nepriaznivé zloženie mastných kyselín.

Pri spracovaní potravín pri vysokých teplotách môžu navyše vznikať rôzne zlúčeniny vrátane koncových produktov pokročilej glykácie, označovaných skratkou AGE. Vznikajú reakciami medzi cukrami, bielkovinami a tukmi a tvoria sa aj prirodzene v ľudskom organizme. Väčšie množstvo sa môže nachádzať najmä v silno opečených, grilovaných či vyprážaných pokrmoch.

Laboratórne a klinické výskumy naznačujú, že vysoké množstvo AGE môže súvisieť s oxidačným stresom a zápalovými procesmi. Reálny vplyv jednej porcie konkrétneho jedla je však ťažké oddeliť od ostatných stravovacích a životných návykov. Rozumným riešením je preto uprednostňovať varenie, dusenie alebo šetrné pečenie a vyprážané pokrmy konzumovať iba príležitostne.

Nie všetky priemyselne spracované potraviny sú rovnaké

Pozornosť sa v posledných rokoch sústreďuje aj na ultraprocesované potraviny. Ide o výrobky s výrazne pozmeneným pôvodným zložením, ktoré často obsahujú veľa cukru, soli alebo tuku a málo vlákniny. Patria sem napríklad niektoré sladkosti, sladené nápoje, balené slané pochutiny a viaceré hotové jedlá.

Vysoká spotreba ultraprocesovaných výrobkov sa v pozorovacích výskumoch spája s vyšším rizikom obezity, cukrovky 2. typu, srdcovo-cievnych ochorení a niektorých problémov súvisiacich s narušenou reguláciou imunity. Skúma sa aj možná súvislosť so zápalovými ochoreniami čriev a niektorými autoimunitnými chorobami. Takéto štúdie však spravidla dokazujú súvislosť, nie priamu príčinu a následok.

Nie je zároveň správne tvrdiť, že každá spracovaná potravina je škodlivá alebo že problém automaticky spôsobujú konzervačné látky. Spracované sú aj zdravotne hodnotné potraviny, napríklad mrazená zelenina, biely jogurt, pasterizované mlieko, konzervované strukoviny či celozrnný chlieb. Rozhodujúce je ich zloženie a miesto v celkovom jedálnom lístku.

Nadmerné pitie alkoholu narúša imunitnú rovnováhu

K látkam, ktoré môžu podporovať zápalové procesy, patrí aj alkohol. Jeho nadmerná alebo dlhodobá konzumácia môže narušiť fungovanie imunitného systému, poškodzovať pečeň a tráviaci trakt a zvyšovať náchylnosť na niektoré infekcie.

Obmedzenie alkoholu alebo jeho úplné vynechanie môže priniesť viacero zdravotných výhod. Nadmerné pitie sa spája s vysokým krvným tlakom, poruchami srdcového rytmu, ochoreniami pečene a zvýšenou hladinou triglyceridov, teda určitého typu tukov v krvi. Alkohol zároveň zvyšuje riziko viacerých druhov rakoviny. Z hľadiska prevencie rakoviny preto neexistuje úplne bezpečná dávka alkoholu – čím menej ho človek vypije, tým nižšie je riziko.

Rozhoduje celý jedálny lístok, nielen jedna potravina

Na zmiernenie rizika chronického zápalu neexistuje jediná zázračná potravina ani jednoduchý zákaz. Najväčší význam má dlhodobé zloženie stravy. Jedálny lístok by mal obsahovať dostatok zeleniny, ovocia, strukovín, celozrnných obilnín, orechov, semien, rýb a kvalitných zdrojov nenasýtených tukov.

Súčasne je vhodné obmedziť sladené nápoje, nadbytok sladkostí, spracované mäsové výrobky, časté vyprážanie, ultraprocesované potraviny s nepriaznivým zložením a alkohol. Dôležité sú aj pravidelný pohyb, primeraná telesná hmotnosť, dostatočný spánok a nefajčenie.

Ak má človek dlhodobé zdravotné ťažkosti alebo zvýšené hodnoty zápalových ukazovateľov, samotná zmena jedálneho lístka nenahrádza lekárske vyšetrenie. Chronický zápal môže mať mnoho príčin a jeho liečba musí vychádzať z konkrétnej diagnózy.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom

Odporúčané