Takmer každý človek sa niekedy stretol so zvláštnym pocitom, že situáciu, ktorú práve prežíva, už raz zažil. Môže ísť o návštevu neznámeho miesta, rozhovor s človekom, ktorého vidí prvýkrát, alebo obyčajnú každodennú udalosť. Napriek tomu sa na krátky okamih objaví silný dojem, že sa všetko už niekedy stalo.
Tento jav je známy pod francúzskym názvom déjà vu, čo znamená „už videné“. Hoci sa okolo neho vytvorilo množstvo teórií a mýtov, vedci sa dnes zhodujú na tom, že ide o bežný psychologický jav súvisiaci s fungovaním pamäti a mozgu. Presná príčina však dodnes nie je úplne objasnená.
Čo sa deje v mozgu počas déjà vu?
Odborníci predpokladajú, že déjà vu vzniká v dôsledku krátkodobej nezhody medzi systémami mozgu, ktoré spracúvajú nové zážitky a vyhodnocujú ich známosť.
Mozog neustále porovnáva aktuálne podnety s informáciami uloženými v pamäti. Niekedy sa môže stať, že nová situácia vyvolá pocit známosti, hoci si človek nedokáže vybaviť žiadnu konkrétnu spomienku, s ktorou by ju spojil. Výsledkom je krátky pocit, že daný okamih už raz prežil.
Vedci zatiaľ nevedia s úplnou istotou povedať, prečo k tomu dochádza. Existuje viacero vedeckých hypotéz, no žiadna z nich nebola definitívne potvrdená ako jediné vysvetlenie.
Pamäť nefunguje ako videonahrávka
Mnohí ľudia si predstavujú pamäť ako archív, v ktorom sú uložené presné záznamy minulosti. V skutočnosti je fungovanie pamäti oveľa zložitejšie.
Spomienky vznikajú kombináciou rôznych vnemov, emócií, obrazov, zvukov či priestorových informácií. Mozog jednotlivé informácie neustále triedi, dopĺňa a prepája. Práve preto môže niekedy nová situácia pripomenúť niečo z minulosti bez toho, aby sme vedeli presne určiť čo.
Najčastejšie sa objavuje u mladých ľudí
Výskumy ukazujú, že déjà vu zažívajú častejšie mladší ľudia než seniori. Najviac sa vyskytuje približne medzi dospievaním a ranou dospelosťou.
Dôvody nie sú úplne jasné. Vedci sa domnievajú, že môže súvisieť s vyššou aktivitou pamäťových procesov v mladšom veku alebo s tým, že mladí ľudia si tieto zážitky viac uvedomujú a pamätajú.
S pribúdajúcim vekom sa frekvencia déjà vu zvyčajne znižuje.
Únava a stres môžu zohrávať úlohu
Niektoré štúdie naznačujú, že pocit déjà vu sa môže objavovať častejšie v období zvýšeného stresu, psychickej záťaže alebo nedostatku spánku.
To však neznamená, že stres je priamou príčinou. Ide skôr o jeden z faktorov, ktoré môžu ovplyvňovať fungovanie mozgu a procesy spojené s pamäťou.
Mnohí ľudia si napríklad všimli, že obdobia veľkej únavy sprevádzajú častejšie epizódy déjà vu, no vedecké dôkazy zatiaľ nedokázali jednoznačný vzťah.
Kedy môže byť dôvod na vyšetrenie?
U zdravých ľudí je déjà vu vo väčšine prípadov neškodné a trvá len niekoľko sekúnd.
Ak sa však objavuje veľmi často, je mimoriadne intenzívne alebo ho sprevádzajú ďalšie príznaky, napríklad poruchy vedomia, zmätenosť, závraty či zvláštne pocity pred stratou vedomia, je vhodné poradiť sa s lekárom.
V niektorých prípadoch môže byť totiž spojené s neurologickými ochoreniami, najmä s epilepsiou spánkového laloka. U časti pacientov sa déjà vu objavuje ako súčasť takzvanej aury, ktorá môže predchádzať epileptickému záchvatu.
To však neznamená, že každý človek, ktorý zažije déjà vu, má zdravotný problém. Pre väčšinu populácie ide o úplne normálny jav.
Existuje aj opak déjà vu
Menej známym javom je jamais vu, čo možno voľne preložiť ako „nikdy nevidené“.
Pri tomto fenoméne človek na krátky okamih nadobudne pocit, že mu je neznáme niečo, čo v skutočnosti veľmi dobre pozná. Môže ísť o často používané slovo, známe miesto alebo dokonca blízku osobu.
Aj tento jav súvisí s fungovaním pamäti a spôsobom, akým mozog spracúva informácie.
Fenomén, ktorý vedcov stále fascinuje
Napriek desaťročiam výskumu zostáva déjà vu jedným z najzaujímavejších javov ľudskej psychiky. Odborníci dnes vedia oveľa viac o procesoch, ktoré sa počas neho odohrávajú, no stále neexistuje jedno univerzálne vysvetlenie.
Isté však je, že občasný pocit, že ste už daný okamih prežili, patrí k bežným skúsenostiam zdravých ľudí. Vo väčšine prípadov ide len o krátkodobý a neškodný jav, ktorý nám pripomína, aké zložité a fascinujúce je fungovanie ľudského mozgu.
