Dlhé roky sa hovorilo, že ideálnych je presne osem hodín spánku denne. Najnovší vedecký výskum však ukazuje, že potreba spánku môže byť individuálnejšia, než sa doteraz predpokladalo. Rozsiahla analýza údajov od státisícov ľudí naznačuje, že najpriaznivejšie výsledky pre zdravie a pomalšie biologické starnutie orgánov sa spájajú približne so 6,5 až necelými 8 hodinami spánku denne. Odborníci však zároveň upozorňujú, že nejde o univerzálne pravidlo platné pre každého človeka.
Za výskumom stojí medzinárodný tím vedcov, ktorý analyzoval zdravotné údaje takmer pol milióna ľudí z Veľkej Británie. Odborníci sa zamerali na biomarkery v krvi, najmä rôzne bielkoviny produkované jednotlivými orgánmi. Na základe nich dokázali odhadnúť biologický vek 17 orgánov v tele a sledovať, ako súvisí s kvalitou a dĺžkou spánku.
Výsledky ukázali, že kratší aj veľmi dlhý spánok bývali častejšie spojené s menej priaznivými ukazovateľmi biologického starnutia. Najlepšie výsledky sa objavovali u ľudí, ktorí spali približne 6,4 až 7,8 hodiny denne.
Vedci však zdôrazňujú jednu veľmi dôležitú vec: štúdia nepreukázala, že dlhší alebo kratší spánok priamo spôsobuje rýchlejšie starnutie orgánov. Výskum iba odhalil súvislosť medzi spánkom a zdravotným stavom. Nie je preto možné s istotou povedať, čo je príčina a čo následok.
Je totiž možné, že ľudia s určitými zdravotnými problémami potrebujú viac spánku alebo spia menej kvalitne. Práve preto odborníci upozorňujú, že výsledky nemožno interpretovať zjednodušene spôsobom „viac spánku škodí“.
Významnú úlohu podľa vedcov zohráva aj pravidelnosť spánku. Dôležité nie je iba to, koľko hodín človek prespí, ale aj to, či chodí spať a vstáva približne v rovnakom čase. Nepravidelný režim môže narúšať biologické hodiny organizmu a negatívne ovplyvňovať regeneráciu tela.
Štúdia zaznamenala aj menšie rozdiely medzi mužmi a ženami. Ženy v priemere potrebovali o niečo viac spánku než muži, rozdiel však nebol výrazný. Odborníci zároveň pripomínajú, že ideálna dĺžka spánku závisí od viacerých faktorov – veku, zdravotného stavu, psychickej záťaže aj životného štýlu.
Lekári upozorňujú, že problémom nemusí byť iba nedostatok spánku. V niektorých prípadoch môže byť varovným signálom aj nadmerná potreba spánku, najmä ak človek zostáva unavený aj po dlhom oddychu. Dlhodobá únava, problémy so sústredením, bolesti hlavy či výkyvy nálady môžu naznačovať zdravotné komplikácie alebo nekvalitný spánok.
Odborníci preto odporúčajú zamerať sa najmä na kvalitný a pravidelný spánkový režim:
- vstávať každý deň približne v rovnakom čase
- obmedziť výrazné dospávanie cez víkendy
- vyhýbať sa dlhému popoludňajšiemu spánku
- obmedziť modré svetlo z mobilov a obrazoviek pred spaním
- vytvoriť si pokojné prostredie na spanie
Moderné výskumy tak čoraz viac ukazujú, že pri spánku neexistuje jedno univerzálne číslo vhodné pre každého. Pre zdravie je najdôležitejšia kombinácia dostatočného odpočinku, pravidelnosti a celkovej kvality spánku.
