Mnohí ľudia by si radi zapamätali viac informácií bez toho, aby museli tráviť dlhé hodiny nad knihami alebo poznámkami. Hoci neexistuje žiadna zázračná metóda, ktorá by zaručila dokonalú pamäť, výskumy v oblasti psychológie a neurovied ukazujú, že niektoré postupy môžu učenie výrazne zefektívniť.
Mozog je schopný učiť sa počas celého života. To, ako úspešne si nové poznatky osvojíme, však závisí nielen od množstva času venovaného štúdiu, ale aj od spôsobu, akým sa učíme. Práve preto odborníci odporúčajú techniky, ktoré podporujú dlhodobé zapamätanie namiesto krátkodobého memorovania.
Prečo samotné bifľovanie často nestačí?
Mnohí ľudia si pri učení opakovane čítajú rovnaký text v nádeji, že si ho zapamätajú. Takýto prístup síce môže pomôcť pri zoznámení sa s témou, no sám o sebe nemusí viesť k dlhodobému uchovaniu informácií.
Psychológovia upozorňujú, že mozog si spravidla lepšie pamätá informácie, s ktorými aktívne pracujeme. To znamená, že nestačí len čítať, ale je vhodné nové poznatky spracovávať, vysvetľovať si ich vlastnými slovami alebo si ich pravidelne pripomínať.
Rozložené opakovanie patrí medzi najúčinnejšie metódy
Jednou z najlepšie preskúmaných techník učenia je rozložené opakovanie, často označované aj ako „spaced repetition“. Jeho princíp spočíva v tom, že sa človek k učivu vracia opakovane v určitých časových odstupoch.
Namiesto niekoľkohodinového učenia v jeden deň je vhodnejšie rozdeliť si látku na viac kratších blokov rozložených počas viacerých dní alebo týždňov. Takýto postup pomáha lepšie upevňovať informácie v dlhodobej pamäti.
Výskumy ukazujú, že rozložené opakovanie býva pri mnohých typoch učenia účinnejšie než intenzívne jednorazové štúdium. Presné intervaly opakovania sa však môžu líšiť podľa náročnosti učiva aj individuálnych potrieb človeka.
Aktívne vybavovanie informácií posilňuje pamäť
Ďalšou osvedčenou metódou je aktívne vybavovanie informácií z pamäte, známe aj pod anglickým názvom „active recall“.
V praxi to znamená, že sa po prečítaní látky pokúsite odpovedať na otázky alebo si spomenúť na najdôležitejšie informácie bez toho, aby ste sa pozerali do poznámok.
Takýto postup býva náročnejší než obyčajné čítanie, no práve táto námaha núti mozog pracovať intenzívnejšie. Viaceré štúdie naznačujú, že pravidelné vybavovanie informácií z pamäte môže prispieť k ich lepšiemu dlhodobému zapamätaniu.
Pomôcť môžu napríklad:
- kartičky s otázkami a odpoveďami
- krátke testy
- vysvetľovanie učiva vlastnými slovami
- písanie stručných zhrnutí bez nahliadania do poznámok
Prestávky počas učenia majú svoj význam
Neustále sústredenie počas mnohých hodín býva pre väčšinu ľudí náročné. Pozornosť prirodzene kolíše a po určitom čase môže klesať.
Preto odborníci odporúčajú zaradiť počas štúdia pravidelné prestávky. Ich optimálna dĺžka sa môže líšiť od človeka k človeku, no krátky oddych často pomáha obnoviť pozornosť a znížiť mentálnu únavu.
Počas prestávky môže byť prospešný krátky pohyb, prechádzka alebo chvíľa bez mobilu a počítača.
Bez kvalitného spánku to nepôjde
Spánok zohráva pri učení mimoriadne dôležitú úlohu. Počas neho totiž prebiehajú procesy, ktoré súvisia so spracovaním a upevňovaním nových spomienok.
Nedostatok spánku môže negatívne ovplyvniť pozornosť, schopnosť sústrediť sa aj výkon pamäte. Odborné organizácie preto odporúčajú, aby si dospelí pravidelne dopriali približne sedem až deväť hodín spánku denne. Individuálne potreby sa však môžu líšiť.
Pamäť podporuje aj životný štýl
Na fungovanie mozgu vplýva viacero faktorov. Okrem samotného učenia zohráva úlohu aj dostatok pohybu, pestrá strava, primeraný pitný režim a zvládanie stresu.
Pravidelná fyzická aktivita môže podporovať prekrvenie mozgu a celkové zdravie organizmu. Rovnako dôležitý je aj oddych, pretože dlhodobý stres môže negatívne ovplyvňovať schopnosť sústrediť sa a zapamätať si nové informácie.
Mozog sa dá trénovať počas celého života
Hoci sa schopnosť učiť sa môže s pribúdajúcim vekom meniť, mozog si zachováva určitú mieru prispôsobivosti počas celého života. Odborníci tento jav označujú ako neuroplasticitu.
Pravidelné učenie sa novým veciam, čítanie, riešenie úloh, cudzie jazyky či rozvíjanie nových zručností môžu pomáhať udržiavať mozog aktívny aj vo vyššom veku.
Neexistuje jediný univerzálny recept na dokonalú pamäť. Výskumy však naznačujú, že kombinácia rozloženého opakovania, aktívneho vybavovania informácií, dostatku spánku a zdravého životného štýlu patrí medzi najspoľahlivejšie spôsoby, ako podporiť učenie a dlhodobé zapamätanie nových poznatkov.
