Pamäť, schopnosť sústrediť sa či rýchlosť spracovania informácií sa s pribúdajúcim vekom prirodzene menia. Vedci sa preto dlhodobo snažia zistiť, ktoré faktory môžu pomôcť udržať mozog v dobrej kondícii čo najdlhšie. Medzi oblasti, ktoré skúmajú najčastejšie, patrí aj strava.
Pozornosť odborníkov upútala najmä zelená listová zelenina. Výsledky dlhodobého výskumu naznačujú, že ľudia, ktorí ju pravidelne konzumujú, si môžu dlhšie zachovať lepšie kognitívne schopnosti. Neznamená to však, že ide o zázračný prostriedok proti starnutiu mozgu. Výskum ukázal súvislosť, nie priamu príčinu.
Takmer desať rokov sledovania prinieslo zaujímavé výsledky
Výskumníci z Rush University v Chicagu sledovali 960 starších ľudí s priemerným vekom približne 81 rokov. Účastníci boli súčasťou dlhodobého projektu zameraného na zdravé starnutie.
Počas takmer desiatich rokov absolvovali pravidelné testy pamäti, pozornosti, rýchlosti myslenia a ďalších kognitívnych schopností. Vedci zároveň analyzovali ich stravovacie návyky vrátane konzumácie zeleniny.
Ukázalo sa, že účastníci, ktorí jedli zelenú listovú zeleninu približne každý deň, dosahovali v priemere lepšie výsledky v kognitívnych testoch než ľudia, ktorí ju jedli len zriedka. Rozdiel bol natoľko výrazný, že podľa autorov štúdie zodpovedal približne výkonu mozgu človeka o 11 rokov mladšieho.
Samotní vedci však upozornili, že z výsledkov nemožno vyvodiť, že práve listová zelenina spôsobila pomalšie starnutie mozgu. Ľudia, ktorí ju jedli častejšie, mohli mať zároveň aj iné zdravé návyky, ktoré výsledky ovplyvnili.
Čo obsahuje listová zelenina?
Dôvodom záujmu vedcov je vysoký obsah živín, ktoré sú dôležité pre fungovanie organizmu vrátane nervového systému.
Medzi najvýznamnejšie patrí vitamín K, folát (vitamín B9), luteín, zeaxantín, vitamín E a beta-karotén. Tieto látky sa podieľajú na mnohých procesoch v tele a niektoré z nich pôsobia ako antioxidanty, ktoré pomáhajú chrániť bunky pred poškodením spôsobeným oxidačným stresom.
Mozog patrí medzi orgány s vysokou spotrebou energie, preto je na rôzne formy bunkového poškodenia citlivý. Odborníci sa preto domnievajú, že pestrá strava bohatá na zeleninu môže byť jedným z faktorov podporujúcich zdravé starnutie.
Ktoré druhy zaradiť do jedálnička?
Do skupiny zelenej listovej zeleniny patria najmä:
- špenát
- kel kučeravý (kale)
- mangold
- rukola
- rímsky šalát
- hlávkový šalát
- poľníček
Najčastejšie sa v súvislosti so štúdiou spomínajú práve špenát a kel kučeravý, ktoré obsahujú vyššie množstvo niektorých sledovaných živín.
Výhodou je, že ich možno jednoducho zaradiť do bežného jedálnička. Hodia sa do šalátov, omelety, cestovín, polievok, zeleninových príloh alebo smoothie nápojov.
Koľko zeleniny jedli účastníci výskumu?
Výskumníci zaznamenali priaznivejšie výsledky už u ľudí, ktorí konzumovali približne jednu porciu listovej zeleniny denne.
Takáto porcia pritom nemusí byť veľká. Môže predstavovať napríklad:
- šálku čerstvých listov šalátu alebo špenátu
- približne pol šálky tepelne upravenej zeleniny
- menší šalát podávaný k hlavnému jedlu
Odborníci zdôrazňujú, že pri zdravej výžive je dôležitá najmä pravidelnosť a celkové zloženie jedálnička. Žiadna jednotlivá potravina sama o sebe nedokáže zabrániť starnutiu mozgu ani vzniku demencie.
Na zdravie mozgu vplýva celý životný štýl
Výskumy dlhodobo ukazujú, že zdravie mozgu ovplyvňuje viacero faktorov. Významnú úlohu zohráva pravidelný pohyb, kvalitný spánok, sociálne kontakty, mentálna aktivita, nefajčenie a vyvážená strava.
Rovnako dôležitý je dostatočný príjem vitamínu B12, ktorého nedostatok môže viesť k únave, problémom so sústredením či poruchám pamäti.
Zelená listová zelenina preto nie je zázračným riešením, no môže byť súčasťou pestrého a vyváženého jedálnička, ktorý podporuje celkové zdravie vrátane správneho fungovania mozgu aj vo vyššom veku.
