Takmer každý človek sa občas pristihne pri tom, že myšlienkami zablúdil ďaleko od reality. Predstavujeme si budúce úspechy, spomíname na minulosť alebo vytvárame príbehy, ktoré sa nikdy nestali. Denné snívanie je prirodzenou súčasťou ľudskej psychiky a vo väčšine prípadov nepredstavuje žiadny problém.
U niektorých ľudí však môže byť fantazírovanie natoľko intenzívne a časovo náročné, že začne zasahovať do každodenného života. Odborníci pre tento jav používajú označenie maladaptívne snívanie (anglicky maladaptive daydreaming).
Hoci nejde o oficiálnu psychiatrickú diagnózu zaradenú v medzinárodných klasifikáciách chorôb, psychológovia a psychiatri sa tomuto fenoménu venujú už niekoľko rokov. Dôvod je jednoduchý – niektorým ľuďom dokáže výrazne komplikovať fungovanie v práci, škole aj osobnom živote.
Keď sa človek stratí vo vlastnej predstavivosti
Ľudia, ktorí zažívajú maladaptívne snívanie, opisujú svoje predstavy ako mimoriadne živé, detailné a emocionálne silné. Často si vytvárajú celé príbehy, imaginárne postavy alebo rozsiahle fantazijné svety, do ktorých sa opakovane vracajú.
Počas takýchto predstáv môžu prežívať silné emócie. Niekedy sa usmievajú, smejú, rozprávajú sami so sebou alebo naopak pociťujú smútok či dojatie. Napriek intenzívnemu prežívaniu si však uvedomujú, že ide o fantáziu a nie o skutočné udalosti.
Práve emocionálna sila týchto predstáv býva jedným z dôvodov, prečo sa k nim človek opakovane vracia. Fantázia môže prinášať pocit úspechu, bezpečia, uznania alebo dobrodružstva, ktoré v reálnom živote momentálne chýbajú.
Hodiny vo vlastnom svete
Výskumy ukazujú, že niektorí ľudia dokážu fantazírovaním tráviť značnú časť dňa. V závažnejších prípadoch môže ísť o niekoľko hodín denne, čo následne ovplyvňuje pracovné povinnosti, štúdium, medziľudské vzťahy alebo bežné domáce činnosti.
Problémom nie je samotné snívanie, ale situácia, keď človek stráca kontrolu nad tým, koľko času mu venuje.
VIDEO: Filmová ukážka denného snívania vo filme Vrchní, prchni!
Prečo sú fantázie také lákavé?
V našich predstavách často vystupujeme ako hlavní hrdinovia. Môžeme byť úspešnejší, bohatší, odvážnejší alebo talentovanejší než v skutočnosti. Niektorí si predstavujú veľký pracovný úspech, iní záchranu blízkych, športové víťazstvo alebo obdiv publika.
Fantázia umožňuje zažiť situácie, ktoré by boli v realite náročné, vzdialené alebo úplne nemožné. Mozog pritom dokáže na tieto predstavy reagovať podobnými emóciami, aké by človek cítil pri skutočnom zážitku.
Práve preto môžu byť také príťažlivé.
Odkiaľ sa maladaptívne snívanie berie?
Vedci zatiaľ nepoznajú jednu konkrétnu príčinu. Výskumy však naznačujú, že častejšie sa objavuje u ľudí, ktorí prežili náročné životné udalosti, traumy alebo dlhodobý stres.
Niektoré štúdie tiež poukazujú na súvislosť s ADHD, obsedantno-kompulzívnou poruchou (OCD), úzkostnými poruchami, depresiou alebo poruchami autistického spektra. To však neznamená, že každý človek s maladaptívnym snívaním musí mať niektorú z týchto diagnóz.
V mnohých prípadoch môže ísť o spôsob, akým sa psychika snaží vyrovnávať s nepríjemnými emóciami alebo náročnými životnými situáciami.
Kedy zbystriť pozornosť?
Denné snívanie je normálne a vo väčšine prípadov dokonca prospešné. Pomáha rozvíjať kreativitu, plánovať budúcnosť a spracovávať zážitky.
Pozornosť by mal človek spozornieť vtedy, keď:
- fantazírovanie zaberá veľkú časť dňa
- kvôli nemu zanedbáva povinnosti
- zhoršujú sa jeho vzťahy s okolím
- nedokáže sa sústrediť na bežné úlohy
- opakovane sa snaží fantazírovanie obmedziť, no nedarí sa mu to
Dá sa s tým niečo robiť?
Ak fantazírovanie nezasahuje do života, nie je dôvod na obavy. Ak však začína spôsobovať problémy, môže pomôcť zamerať sa na aktivity v reálnom svete – šport, záujmy, spoločenské kontakty alebo pravidelný denný režim.
V prípadoch, keď je problém výrazný alebo súčasne prítomné úzkosti, depresia či iné psychické ťažkosti, môže byť vhodné vyhľadať odbornú pomoc. Psychológ alebo psychiater dokáže posúdiť konkrétnu situáciu a navrhnúť vhodný postup.
Často sa využíva psychoterapia, najmä kognitívno-behaviorálny prístup, ktorý pomáha lepšie zvládať myšlienkové vzorce a emócie. Ak sú prítomné iné psychické poruchy, liečba sa zameriava predovšetkým na ne.
Fantázia ako dar, nie únik
Bohatá predstavivosť patrí medzi veľké prednosti ľudskej mysle. Vďaka nej vznikajú umelecké diela, nové nápady aj vedecké objavy. Fantázia sa však môže stať problémom, ak začne nahrádzať skutočný život.
Najdôležitejšie preto nie je prestať snívať, ale zachovať si nad svojimi predstavami kontrolu. Fantázia môže byť miestom oddychu a tvorivosti. Nemala by sa však stať miestom, v ktorom človek trávi väčšinu svojho života.
