Aspirín patrí medzi najpoužívanejšie lieky na svete. Väčšina ľudí ho pozná ako prostriedok proti bolesti, horúčke či zápalu. V posledných rokoch však priťahuje pozornosť vedcov aj z iného dôvodu. Výskumy naznačujú, že by mohol zohrávať určitú úlohu pri prevencii alebo liečbe niektorých druhov rakoviny.
Odborníci však upozorňujú, že nejde o zázračný liek proti nádorovým ochoreniam. Súčasné poznatky sa týkajú najmä konkrétnych skupín pacientov a rozhodne neznamenajú, že by mal každý človek začať užívať aspirín ako ochranu pred rakovinou.
Najsilnejšie dôkazy sa týkajú Lynchovho syndrómu
Najpresvedčivejšie výsledky priniesol výskum pacientov s Lynchovým syndrómom. Ide o dedičné genetické ochorenie, ktoré výrazne zvyšuje riziko vzniku rakoviny hrubého čreva, konečníka a viacerých ďalších nádorových ochorení.
Dlhodobá štúdia zahŕňajúca viac ako 860 pacientov ukázala, že ľudia s Lynchovým syndrómom, ktorí užívali 600 mg aspirínu denne najmenej dva roky, mali po približne desaťročnom sledovaní asi o polovicu nižšie riziko vzniku kolorektálneho karcinómu v porovnaní s pacientmi, ktorí aspirín neužívali.
Práve tieto výsledky patria medzi najdôležitejšie dôkazy o možnom ochrannom účinku aspirínu proti rakovine hrubého čreva u geneticky rizikových osôb.
Vedci skúmajú aj jeho vplyv na návrat ochorenia
Výskum sa dnes nezameriava len na prevenciu vzniku rakoviny. Odborníkov zaujíma aj to, či môže aspirín pomáhať pacientom, ktorým už bolo nádorové ochorenie diagnostikované.
Niektoré novšie štúdie naznačujú, že nízke dávky aspirínu by mohli znižovať riziko návratu rakoviny hrubého čreva u pacientov s určitými genetickými mutáciami v nádorových bunkách. Tieto výsledky sa však týkajú len vybraných skupín pacientov a nemožno ich automaticky aplikovať na všetkých ľudí s rakovinou.
V niektorých krajinách sa preto začalo s genetickým testovaním pacientov, aby bolo možné lepšie určiť, komu by takáto liečba mohla priniesť najväčší úžitok.
Ako by mohol aspirín pôsobiť?
Presný mechanizmus účinku zatiaľ nie je úplne objasnený. Vedci však poznajú niekoľko procesov, ktoré by mohli vysvetľovať jeho potenciálne protinádorové účinky.
Jedným z nich je blokovanie enzýmu COX-2. Tento enzým sa podieľa na tvorbe prostaglandínov, teda látok ovplyvňujúcich zápalové procesy v organizme. Chronický zápal pritom patrí medzi faktory, ktoré môžu podporovať vznik a rast niektorých nádorov.
Ďalšie výskumy naznačujú, že aspirín môže ovplyvňovať aj činnosť krvných doštičiek a niektoré mechanizmy imunitného systému. Vďaka tomu by mohlo byť pre organizmus jednoduchšie rozpoznať a zlikvidovať nádorové bunky ešte predtým, ako sa rozšíria do ďalších častí tela.
Tieto poznatky sú však stále predmetom intenzívneho výskumu.
Neplatí, že aspirín chráni každého pred rakovinou
Hoci výsledky niektorých štúdií vyzerajú nádejne, odborné spoločnosti zatiaľ neodporúčajú zdravým ľuďom užívať aspirín výlučne na prevenciu rakoviny.
Dôvodom sú možné vedľajšie účinky. Dlhodobé užívanie aspirínu môže zvyšovať riziko krvácania do tráviaceho traktu, vzniku žalúdočných vredov alebo ďalších komplikácií spojených s poruchami zrážania krvi.
Preto musí lekár vždy zvážiť, či potenciálny prínos preváži nad možnými rizikami.
Výskum pokračuje
Súčasné vedecké dôkazy naznačujú, že aspirín môže znižovať riziko rakoviny hrubého čreva u ľudí s Lynchovým syndrómom a potenciálne pomáhať aj niektorým pacientom s už diagnostikovaným nádorovým ochorením.
Zatiaľ však neexistujú dostatočné dôkazy na tvrdenie, že by pravidelné užívanie aspirínu chránilo pred rakovinou celú populáciu alebo pred všetkými druhmi nádorov.
Vedci preto pokračujú v ďalších výskumoch, ktoré majú ukázať, komu môže tento lacný a dlhodobo používaný liek skutočne pomôcť a u koho by jeho užívanie mohlo priniesť viac rizík než úžitku. V súčasnosti tak zostáva aspirín zaujímavým predmetom výskumu, nie univerzálnym riešením na prevenciu rakoviny.
