Digitálne technológie sa stali neoddeliteľnou súčasťou každodenného života. Mobilné telefóny, sociálne siete, online vyhľadávače či nástroje umelej inteligencie ovplyvňujú spôsob, akým získavame informácie, komunikujeme a trávime voľný čas. Vedci preto skúmajú, ako sa mení naše správanie, pozornosť a pamäť v prostredí, kde sme takmer neustále online.
Odborníci sa zhodujú, že mozog je mimoriadne prispôsobivý orgán. Vďaka schopnosti nazývanej neuroplasticita dokáže vytvárať nové nervové spojenia a reagovať na meniace sa podmienky. To platí aj pre digitálne technológie. Nie je však pravda, že by smartfóny automaticky „ničili mozog“ alebo spôsobovali rovnaké zmeny u všetkých ľudí. Vplyv technológií závisí od veku, spôsobu používania aj od celkového životného štýlu.
Každá generácia vyrastala v inom svete
Ľudia narodení v rôznych obdobiach sa stretli s digitálnymi technológiami v odlišnej fáze života. Práve preto sa medzi generáciami objavujú rozdiely v návykoch, spôsobe učenia aj práci s informáciami.
Generácia Y, teda mileniáli narodení približne medzi rokmi 1981 až 1996, prežila detstvo prevažne bez smartfónov a sociálnych sietí. Internet bol pomalší a väčšina informácií sa získavala z kníh, novín alebo televízie. Mnohí odborníci sa domnievajú, že práve preto si táto generácia vytvorila návyky spojené s dlhším sústredením a lineárnym spracovaním informácií.
Technológie si osvojila až v období dospievania alebo dospelosti, keď už boli základné kognitívne schopnosti do veľkej miery rozvinuté.
Generácia Z vyrastala s internetom na dosah ruky
Generácia Z, teda ľudia narodení približne medzi rokmi 1997 až 2011, zažila úplne odlišné podmienky. Internet, sociálne siete a smartfóny boli prirodzenou súčasťou ich života už od mladého veku.
Výskumy naznačujú, že časté používanie digitálnych zariadení môže súvisieť s kratšími intervalmi sústredenia a častejším prepínaním pozornosti medzi jednotlivými úlohami. Vedci však upozorňujú, že nejde iba o problém mladých ľudí. Rovnaké návyky sa postupne objavujú aj u starších generácií.
Mozog pritom nedokáže vykonávať viacero náročných činností naraz tak efektívne, ako si mnohí myslia. Takzvaný multitasking je vo väčšine prípadov iba rýchle prepínanie medzi úlohami, ktoré môže zvyšovať mentálnu únavu a počet chýb.
Digitálne technológie prinášajú výhody aj riziká
Smartfóny a internet výrazne zjednodušili prístup k informáciám. Dnes dokážeme za niekoľko sekúnd nájsť odpoveď na otázku, ktorá by si kedysi vyžadovala návštevu knižnice alebo štúdium odbornej literatúry.
Práve s tým súvisí jav známy ako Google efekt. Psychológovia ním označujú tendenciu pamätať si skôr miesto, kde informáciu nájdeme, než samotnú informáciu. Neznamená to, že by sa ľudská pamäť zhoršovala, ale skôr to, že mozog mení spôsob, akým s informáciami pracuje.
Podobne fungujú aj navigačné aplikácie. Ľudia sa dnes menej spoliehajú na zapamätanie trás a viac využívajú digitálnych pomocníkov.
Generácia Alfa vyrastá v ére umelej inteligencie
Deti narodené približne od roku 2012 tvoria generáciu Alfa. Ide o prvú generáciu, ktorá od útleho veku prichádza do kontaktu s inteligentnými algoritmami, hlasovými asistentmi a nástrojmi umelej inteligencie.
Odborníci upozorňujú, že malé deti potrebujú predovšetkým dostatok pohybu, sociálnych kontaktov, komunikácie s rodičmi a skúseností z reálneho sveta. Nadmerný čas strávený pred obrazovkami môže obmedziť niektoré z týchto aktivít.
To však neznamená, že technológie sú pre deti automaticky škodlivé. Dôležitá je primeraná miera používania a veku zodpovedajúci obsah. Staršie deti dokážu digitálne nástroje využívať pri vzdelávaní, tvorbe projektov či získavaní nových zručností.
Spánok je pre mozog dôležitejší než samotný mobil
Jedným z najlepšie zdokumentovaných vplyvov digitálnych technológií je ich vzťah ku kvalite spánku. Ak človek používa mobil alebo tablet tesne pred spaním, môže sa mu horšie zaspávať. Dôvodom je najmä stimulujúci obsah a svetlo z displeja, ktoré môže u niektorých ľudí oddialiť prirodzený nástup spánku.
Nedostatok kvalitného spánku následne ovplyvňuje pozornosť, náladu, učenie aj celkovú psychickú pohodu. Preto odborníci odporúčajú obmedziť používanie obrazoviek aspoň hodinu pred spaním.
Ako si udržať mozog v dobrej kondícii
Vedci sa zhodujú, že najlepšou ochranou nie je úplné odmietanie technológií, ale ich rozumné využívanie. Mozgu prospieva najmä pravidelné čítanie, riešenie problémov, pohyb, dostatok spánku a sociálne kontakty.
Pomôcť môže aj obmedzenie zbytočných notifikácií, vedomé sústredenie sa na jednu úlohu naraz a pravidelné prestávky od obrazoviek.
Digitálny svet bude zohrávať v našich životoch čoraz väčšiu úlohu. Súčasné vedecké poznatky však neukazujú, že by technológie automaticky ničili mozog. Skôr naznačujú, že menia spôsob, akým sa učíme, pamätáme si informácie a pracujeme s pozornosťou. O tom, či budú mať na človeka pozitívny alebo negatívny vplyv, rozhoduje predovšetkým spôsob ich používania.
