V dnešnej dobe sa môže zdať, že aktívny život na sociálnych sieťach je samozrejmosťou. Mnohí ľudia pravidelne zdieľajú fotografie z dovoleniek, jedla, cvičenia či každodenných momentov. Ak niekto pridáva obsah len zriedka alebo vôbec, môže mať pocit, že „zaostáva“ alebo pôsobí nezaujímavo. Odborníci však upozorňujú, že nižšia aktivita na sociálnych sieťach sama o sebe nehovorí nič negatívne o psychickom zdraví ani spoločenskom živote človeka.
Psychológovia sa zhodujú, že spôsob používania sociálnych sietí je veľmi individuálny. Niektorí ľudia radi zdieľajú svoje zážitky verejne, iní si súkromie chránia viac. Ani jeden prístup automaticky neznamená psychickú pohodu alebo problém.
Nie každý potrebuje zdieľať svoj život online
Ľudia, ktorí publikujú menej obsahu, často jednoducho necítia potrebu dokumentovať každú udalosť alebo získavať spätnú väzbu od širšieho publika. To však neznamená, že sú menej spoločenskí alebo menej spokojní.
Psychológia pozná pojem vnútorný locus kontroly. Ide o presvedčenie, že človek môže svoj život do veľkej miery ovplyvňovať vlastnými rozhodnutiami a správaním. Ľudia s výraznejším vnútorným locusom kontroly bývajú vo všeobecnosti odolnejší voči tlaku okolia a menej závislí od externého uznania.
Naopak, pri vonkajšom locuse kontroly má človek tendenciu pripisovať väčší význam názorom druhých ľudí alebo okolnostiam, ktoré nedokáže ovplyvniť.
Odborníci však upozorňujú, že tieto črty nemožno automaticky spájať s aktivitou na sociálnych sieťach. Človek môže byť málo aktívny online a zároveň veľmi citlivý na názory okolia. Rovnako môže byť niekto aktívny na sociálnych sieťach a pritom psychicky vyrovnaný.
Sociálne siete môžu podporovať porovnávanie
Výskumy v posledných rokoch naznačujú, že nadmerné používanie sociálnych sietí môže u niektorých ľudí súvisieť s vyššou mierou stresu, úzkosti, nespokojnosti či porovnávania sa s ostatnými. Tento efekt sa častejšie objavuje najmä pri pasívnom sledovaní obsahu iných používateľov.
Správa World Happiness Report 2026, na ktorej spolupracovalo Wellbeing Research Centre pri University of Oxford a spoločnosť Gallup, upozornila na súvislosť medzi intenzívnym používaním sociálnych sietí a nižšou psychickou pohodou u časti mladých ľudí, najmä mladých žien v západných krajinách.
Vedci však zároveň zdôrazňujú, že nejde o jednoduchý vzťah príčiny a následku. Psychická nepohoda môže viesť k častejšiemu používaniu sociálnych sietí rovnako, ako nadmerné používanie môže zhoršovať psychický stav.
Dôležitá je miera aj spôsob používania
Niektoré štúdie naznačujú, že problémom nemusí byť samotná prítomnosť na sociálnych sieťach, ale skôr extrémy. Výskum publikovaný v odbornom časopise Journal of Happiness Studies ukázal, že mierne používanie sociálnych sietí môže byť spojené s lepšou psychickou pohodou než úplné vyhýbanie sa alebo veľmi intenzívne používanie.
Vedci však upozorňujú, že neexistuje univerzálny „správny“ čas, ktorý by platil pre každého. Vplyv sociálnych sietí závisí od veku, osobnosti, psychického stavu aj od toho, ako človek online priestor využíva.
Rozdiel je napríklad medzi komunikáciou s priateľmi, profesionálnym využívaním sociálnych sietí a neustálym porovnávaním vlastného života s idealizovaným obsahom ostatných používateľov.
Prečo sú sociálne siete návykové?
Odborníci zároveň potvrdzujú, že sociálne siete využívajú mechanizmy, ktoré podporujú opakované používanie. Lajky, komentáre a notifikácie aktivujú systém odmien v mozgu, ktorý súvisí s dopamínom. Podobný princíp sa využíva aj v iných digitálnych produktoch založených na pravidelnom získavaní pozornosti používateľa.
To však neznamená, že sociálne siete sú automaticky škodlivé. Môžu pomáhať pri udržiavaní kontaktov, budovaní komunity, vzdelávaní aj profesionálnom raste. Rozhodujúce je najmä to, či ich človek používa vedome a či negatívne neovplyvňujú jeho psychiku alebo bežný život.
Ticho na profile nemusí nič naznačovať
Psychológovia preto upozorňujú, že z aktivity na sociálnych sieťach nemožno spoľahlivo hodnotiť osobnosť ani psychické zdravie človeka. Menej aktívny profil môže znamenať spokojnosť so súkromím, ale aj introverziu, únavu, pracovné vyťaženie alebo jednoducho nezáujem o online prezentáciu.
Rovnako aktívne zdieľanie nemusí automaticky znamenať potrebu pozornosti alebo psychické problémy. Pre mnohých ľudí sú sociálne siete prirodzeným spôsobom komunikácie a sebavyjadrenia.
Odborníci sa preto zhodujú hlavne v jednom: dôležité nie je to, koľko človek zdieľa, ale či mu spôsob používania sociálnych sietí prináša dlhodobo viac úžitku než stresu.
