Psychopatia patrí medzi najdiskutovanejšie poruchy osobnosti. Verejnosť si ju často spája najmä s nebezpečnými zločincami, odborníci však upozorňujú, že realita je omnoho zložitejšia. Psychopatické črty sa môžu objavovať v rôznej intenzite a mnohí ľudia s podobnými vlastnosťami nikdy nespáchajú násilný trestný čin.
Vedci sa už dlhé roky snažia pochopiť, čo psychopatiu spôsobuje. Významnú úlohu zohráva výchova, prostredie, traumatické zážitky aj genetické predispozície. Moderné výskumy zároveň naznačujú, že určité rozdiely môžu existovať aj v samotnej stavbe a fungovaní mozgu.
Výskum odhalil rozdiely v oblasti spojenej s odmenou a motiváciou
Odborníci skúmali, či existuje súvislosť medzi psychopatickými črtami a veľkosťou určitých mozgových oblastí.
Vo výskume použili magnetickú rezonanciu a analyzovali mozgy dospelých dobrovoľníkov z bežnej populácie. Psychopatické črty hodnotili pomocou odborného diagnostického nástroja používaného pri výskume psychopatie.
Výsledky ukázali, že účastníci s výraznejšími psychopatickými črtami mali v priemere o niekoľko percent väčšie striatum než kontrolná skupina. Striatum je časť mozgu, ktorá sa podieľa na spracovaní odmien, motivácie, rozhodovania či reakcií na vzrušenie a riziko.
Vedci však zdôrazňujú, že ide o štatistickú súvislosť medzi skupinami, nie o jednoznačný biologický znak psychopatie. Samotná veľkosť tejto oblasti nedokáže určiť, či je človek psychopat.
Väčšia potreba stimulácie a impulzívnosť
Výskumníci zároveň zaznamenali, že väčšie striatum súviselo s vyššou potrebou stimulácie a väčším sklonom k impulzívnemu správaniu. Niektorí ľudia s výraznejšími psychopatickými črtami častejšie vyhľadávajú adrenalín, rizikové situácie alebo intenzívne zážitky.
Odborníci upozorňujú, že zvýšená citlivosť na odmenu môže u niektorých jedincov prispievať k rizikovému správaniu. Neznamená to však, že človek automaticky skĺzne ku kriminalite.
Psychopatia vzniká kombináciou viacerých faktorov a nemožno ju vysvetliť iba jednou mozgovou štruktúrou.
Psychopatické črty sa nevyskytujú len u kriminálnikov
Dôležitým zistením bolo aj to, že výskum neprebiehal iba medzi väzňami alebo odsúdenými osobami. Vedci skúmali aj ľudí z bežného prostredia, ktorí žijú normálnym životom a nemajú kriminálnu minulosť.
To podporuje názor odborníkov, že psychopatické črty existujú v určitom spektre. Niektoré vlastnosti, ako nižšia citová reaktivita, vyššia odolnosť voči stresu či schopnosť rýchlo sa rozhodovať, sa môžu v miernej forme objavovať aj u úspešných ľudí bez antisociálneho správania.
Psychopatia súvisí s viacerými časťami mozgu
Novšie neurovedecké výskumy ukazujú, že psychopatiu nemožno spájať iba so striatom. Dôležitú úlohu pravdepodobne zohráva aj fungovanie ďalších oblastí mozgu a spôsob, akým spolu komunikujú.
Rozdiely sa podľa odborných štúdií môžu objavovať napríklad v čelovej mozgovej kôre, orbitofrontálnych oblastiach, talame či mozočku. Tieto časti mozgu súvisia s kontrolou impulzov, rozhodovaním, spracovaním emócií alebo schopnosťou empatie.
Vedci však upozorňujú, že výskum psychopatie stále pokračuje a mnohé mechanizmy zatiaľ nie sú úplne objasnené.
Ako sa môžu psychopatické črty prejavovať?
Psychopatia sa v psychiatrii a psychológii spája najmä s kombináciou nízkej empatie, manipulatívneho správania, impulzívnosti a oslabeného pocitu viny. Nie každý človek s niektorými z týchto vlastností však spĺňa kritériá psychopatie.
Odborníci uvádzajú, že medzi častejšie prejavy môžu patriť:
- výrazná schopnosť manipulovať druhými
- povrchný šarm a presvedčivé vystupovanie
- časté klamstvá alebo prekrúcanie reality
- nízka citová reakcia na utrpenie iných
- impulzívne rozhodovanie
- vyhľadávanie rizika a silných zážitkov
- problémy s rešpektovaním pravidiel alebo autorít
- oslabený pocit výčitiek svedomia
Psychológovia zároveň upozorňujú, že podobné prejavy sa môžu objaviť aj pri iných poruchách osobnosti alebo psychických problémoch. Samotné jednotlivé vlastnosti preto nestačia na odbornú diagnózu.
Mozgový sken dnes psychopatiu neurčí
Napriek pokroku vo výskume mozgu dnes neexistuje žiadny test, ktorý by dokázal spoľahlivo identifikovať psychopatiu pomocou magnetickej rezonancie. Výskumy zatiaľ ukazujú iba určité priemerné rozdiely medzi skupinami ľudí.
Odborníci preto zdôrazňujú, že psychopatiu nemožno zjednodušiť na jediný biologický znak. Ide o veľmi komplexný jav, na ktorom sa podieľa genetika, vývoj mozgu, detstvo, sociálne prostredie aj životné skúsenosti.
