Vyjsť po schodoch, postaviť sa z pohovky alebo zvládnuť dlhšiu prechádzku bolo kedysi úplne samozrejmé. Po štyridsiatke však mnohých ľudí začnú pri týchto bežných činnostiach obmedzovať bolesti kolien alebo bedrových kĺbov. Nemusia byť iba nevyhnutným dôsledkom starnutia. Príčin môže byť viac – od nedostatku pohybu a svalovej slabosti až po preťaženie, nesprávny pohybový stereotyp alebo ochorenie kĺbu.
Ťažkosti, ktoré sa spočiatku ozývajú len po väčšej námahe, sa môžu časom zhoršovať. Človek začne podvedome šetriť bolestivú končatinu, krívať alebo sa pohybu vyhýbať. Tým však často vzniká začarovaný kruh: svaly ďalej slabnú, kĺb stráca stabilitu a každodenný pohyb je čoraz náročnejší.
Dobrou správou je, že včasné vyšetrenie, vhodná liečba a pravidelný pohyb dokážu v mnohých prípadoch bolesť zmierniť, zlepšiť pohyblivosť a spomaliť zhoršovanie problémov.
Bolesti kĺbov patria medzi najčastejšie pohybové ťažkosti
Jednou z možných príčin bolesti je osteoartróza, teda postupné ochorenie celého kĺbu, pri ktorom dochádza k zmenám chrupavky, kosti aj okolitých tkanív. Najčastejšie zasahuje kolenné a bedrové kĺby, ruky a chrbticu.
Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie žilo v roku 2019 s osteoartrózou približne 528 miliónov ľudí. Asi 60 percent z nich tvorili ženy a približne 73 percent pacientov malo viac ako 55 rokov. Najčastejšie bývajú postihnuté kolená, problémy sa však môžu objaviť aj v bedrových kĺboch.
Pojmy artritída a osteoartróza pritom nie sú úplne totožné. Artritída je širšie označenie pre viacero ochorení kĺbov vrátane zápalových chorôb. Preto nemožno všetky bolesti kĺbov automaticky považovať za osteoartrózu.
Bolesť sa nemusí objaviť presne tam, kde problém vzniká
Keď človeka bolí koleno, prirodzene predpokladá, že poškodené musí byť práve ono. Nie vždy to však platí. Chodidlo, členok, koleno, bedrový kĺb a panva spolupracujú ako jeden pohybový reťazec. Ak niektorá jeho časť nefunguje správne, ostatné oblasti sa jej snažia prispôsobiť.
Bolesť kolena tak môže súvisieť napríklad s obmedzenou pohyblivosťou členka, nesprávnym postavením chodidla, slabými sedacími svalmi alebo nedostatočnou stabilitou panvy. Podobne sa môže bolesť z bedrovej oblasti prenášať do slabín, stehna či kolena.
Ak sa niektorá časť pohybového aparátu dlhodobo preťažuje, človek začne meniť spôsob chôdze alebo držanie tela. Takáto kompenzácia môže spočiatku pomáhať, no časom spôsobí preťaženie ďalších svalov a kĺbov. Preto pri dlhodobých ťažkostiach nestačí sledovať iba samotné bolestivé miesto. Potrebné je posúdiť celú dolnú končatinu, panvu a často aj chrbticu.
Prečo sa problémy častejšie objavujú po štyridsiatke?
Štyridsiate narodeniny nepredstavujú presnú hranicu, po ktorej sa musia zákonite ozvať kĺby. V tomto období sa však môžu začať prejavovať dôsledky dlhoročného preťažovania, starších zranení, sedavého zamestnania alebo nedostatku pravidelného pohybu.
S pribúdajúcim vekom postupne ubúda svalová hmota, najmä ak človek neposilňuje. Slabšie svaly stehien, sedacej oblasti a trupu nedokážu stabilizovať kĺby tak účinne ako kedysi. Väčšia časť zaťaženia sa potom prenáša na kĺbové štruktúry.
Menia sa aj vlastnosti chrupavky a jej schopnosť udržiavať si pôvodnú štruktúru. Osteoartróza však nevzniká iba jednoduchým „opotrebovaním“. Na jej rozvoj vplývajú viaceré faktory vrátane veku, genetických predpokladov, predchádzajúcich úrazov, telesnej hmotnosti, svalovej sily, tvaru kĺbu a druhu dlhodobého zaťaženia.
Významnú úlohu môže mať aj nadváha. Vyššia telesná hmotnosť zvyšuje mechanické zaťaženie najmä kolien a bedrových kĺbov. Tukové tkanivo navyše nie je len zásobárňou energie, ale vytvára biologicky aktívne látky, ktoré môžu ovplyvňovať zápalové procesy v organizme.
U žien sa riziko osteoartrózy zvyšuje po menopauze. Presné súvislosti sú zložité, no svoju úlohu pravdepodobne zohrávajú hormonálne zmeny, úbytok svalovej a kostnej hmoty aj ďalšie biologické faktory. Vo vyššom veku preto osteoartróza postihuje ženy častejšie než mužov.
Kĺbom škodí nečinnosť, ale aj neprimerané preťažovanie
Úplné šetrenie bolestivého kĺbu väčšinou nie je dlhodobým riešením. Pri nedostatku pohybu svaly ochabujú, zhoršuje sa stabilita a kĺb môže pôsobiť ešte stuhnutejšie. Na druhej strane mu nemusí prospievať ani náhla a neprimeraná športová záťaž, najmä ak jej nepredchádza postupná príprava.
Najvhodnejšia je pravidelná fyzická aktivita prispôsobená zdravotnému stavu, kondícii a príčine ťažkostí. Pre niekoho môže byť ideálna svižná chôdza, bicyklovanie alebo plávanie, iný potrebuje cielene zostavené posilňovacie cvičenia.
Dôležité je aj správne vykonávanie pohybu. Pri drepe, vstávaní zo stoličky alebo chôdzi by malo chodidlo zostať stabilne opreté o podložku, koleno by nemalo nekontrolovane padať dovnútra a panva by mala zostať primerane stabilná. Pohyb má byť plynulý a kontrolovaný.
Praskanie či puknutie v kĺbe bez bolesti nemusí automaticky znamenať poškodenie. Varovnejšie je, ak sa spolu so zvukom objavuje bolesť, opuch, blokovanie, pocit nestability alebo obmedzenie pohybu.
Svoju úlohu má aj obuv. Mala by zodpovedať konkrétnej aktivite, dobre sedieť a umožňovať bezpečný pohyb. Neexistuje však jeden typ topánok vhodný pre každého. Výber závisí od tvaru chodidla, spôsobu chôdze, druhu záťaže aj konkrétnych zdravotných ťažkostí.
Kedy už návštevu lekára neodkladať?
Krátkodobá mierna bolesť po nezvyčajnej fyzickej námahe nemusí signalizovať vážne ochorenie. Ak však neustupuje, vracia sa alebo obmedzuje bežný život, je rozumné nechať sa vyšetriť.
Lekára by ste mali navštíviť najmä vtedy, ak:
- bolesť trvá niekoľko týždňov alebo sa postupne zhoršuje
- kĺb je opuchnutý, začervenaný alebo teplejší ako jeho okolie
- ranná stuhnutosť trvá dlhšie než približne pol hodiny
- bolesť vás pravidelne prebúdza zo spánku
- začali ste krívať alebo nedokážete končatinu normálne zaťažiť
- kĺb sa blokuje, podlamuje alebo má výrazne obmedzený rozsah pohybu
- ťažkosti sa začali po páde či inom úraze
Horúci, výrazne opuchnutý a bolestivý kĺb, najmä ak ho sprevádza horúčka, zimnica alebo celková nevoľnosť, si vyžaduje neodkladné lekárske posúdenie. Príčinou môže byť infekcia alebo akútny zápal. Rýchlo treba konať aj po vážnom úraze, pri viditeľnej deformácii alebo neschopnosti postaviť sa na nohu.
Prvým krokom môže byť všeobecný lekár
Pri dlhšie trvajúcich problémoch sa možno obrátiť na všeobecného lekára. Ten zhodnotí príznaky, vyšetrí kĺb a podľa potreby odporučí ďalší postup. Môže ísť o odoslanie k ortopédovi, reumatológovi, rehabilitačnému lekárovi alebo fyzioterapeutovi.
Zobrazovacie vyšetrenie nie je potrebné v každom prípade. Typická osteoartróza sa u ľudí nad 45 rokov často dá rozpoznať podľa priebehu ťažkostí a klinického vyšetrenia. Röntgen, ultrazvuk, magnetická rezonancia či laboratórne testy sa využívajú najmä vtedy, keď má lekár pochybnosti, potrebuje vylúčiť inú príčinu alebo plánuje ďalšiu liečbu.
Reumatologické vyšetrenie môže byť potrebné pri podozrení na zápalové ochorenie. Naznačovať ho môže dlhá ranná stuhnutosť, opuch viacerých kĺbov, symetrické ťažkosti, únava, zvýšená teplota alebo ďalšie celkové príznaky.
Liečba nie je založená iba na tabletkách
Mnohí ľudia dúfajú, že niekoľko dní užívania liekov problém definitívne odstráni. Pri chronických bolestiach kĺbov však býva najúčinnejší širší prístup. Jeho základom je porozumenie príčine ťažkostí, primeraný pohyb, cielené posilňovanie a podľa potreby úprava telesnej hmotnosti.
Pri problémoch s kolenami a bedrovými kĺbmi sa často posilňujú svaly stehien, sedacie svaly a svaly trupu. Samotné „posilnenie nôh“ však nemusí stačiť. Dôležitá môže byť aj pohyblivosť členkov a bedrových kĺbov, stabilita kolena, kontrola panvy a spôsob, akým človek stojí, kráča či vstáva.
Fyzioterapeut dokáže zistiť, ktoré pohyby sú obmedzené, ktoré svaly sú oslabené a kde vzniká neželané preťaženie. Následne môže pripraviť cvičenia na mieru a skontrolovať ich správne vykonávanie. Univerzálna zostava z internetu totiž nemusí vyhovovať každému a pri nesprávnej technike môže ťažkosti aj zhoršiť.
Cieľom cvičenia nie je prekonávať ostrú bolesť za každú cenu. Mierny a krátkodobý diskomfort pri pohybe môže byť za určitých okolností prijateľný, no výrazná bolesť, opuch alebo zhoršenie pretrvávajúce po cvičení znamenajú, že záťaž treba upraviť. Pri neistote je najbezpečnejšie poradiť sa s lekárom alebo fyzioterapeutom.
Aj menší úbytok hmotnosti môže kĺbom uľaviť
Ak má človek nadváhu, zníženie telesnej hmotnosti môže pomôcť zmierniť zaťaženie kolien a bedrových kĺbov. Nemusí pritom ísť o dramatické chudnutie. Už úbytok približne piatich percent pôvodnej hmotnosti môže u niektorých ľudí priniesť citeľné zlepšenie bolesti a funkcie.
Chudnutie by však nemalo byť založené na extrémnej diéte, pretože tá môže viesť k ďalšiemu úbytku svalov. Vhodnejšie je spojiť primeranú úpravu stravy so silovým a aeróbnym pohybom prispôsobeným možnostiam človeka.
Kedy prichádzajú na rad lieky a injekcie?
O vhodnom lieku by mal rozhodnúť lekár alebo lekárnik s prihliadnutím na diagnózu, vek, ostatné ochorenia a užívané lieky. Ani voľnopredajné prípravky nie sú automaticky bezpečné na dlhodobé užívanie.
Pri niektorých bolestiach môže lekár odporučiť lokálny nesteroidný protizápalový gél. V určitých prípadoch sa používajú aj nesteroidné protizápalové lieky v tabletách alebo iné lieky proti bolesti. Tabletové protizápalové lieky však môžu zvyšovať riziko žalúdočných, obličkových a srdcovo-cievnych komplikácií, preto sa majú používať v najnižšej účinnej dávke a čo najkratšie.
Kortikosteroidová injekcia do kĺbu môže niektorým pacientom priniesť krátkodobú úľavu. Nie je však trvalým riešením a jej vhodnosť musí posúdiť lekár.
Pri injekciách kyseliny hyalurónovej nie sú výsledky výskumov jednoznačné. Niektorí pacienti opisujú zlepšenie, odborné odporúčania však ich rutinné používanie pri osteoartróze kolena nepodporujú jednotne. Pri osteoartróze bedrového kĺbu sú odporúčania ešte zdržanlivejšie. Nemožno preto tvrdiť, že ide o spoľahlivú liečbu vhodnú pre každého.
Čo možno očakávať od výživových doplnkov?
Ponuka prípravkov určených „na kĺby“ je veľmi široká, dôkazy o ich účinnosti však bývajú nejednotné. To, že doplnok obsahuje látku prirodzene prítomnú v chrupavke, ešte neznamená, že po prehltnutí obnoví poškodený kĺb.
Pri glukozamíne a chondroitíne priniesli štúdie rozdielne výsledky. Niektoré práce naznačili mierne zníženie bolesti pri konkrétnych farmaceuticky pripravených formách, iné však nepreukázali významný úžitok. Viaceré odborné usmernenia preto glukozamín pri osteoartróze rutinne neodporúčajú.
Podobne nejednoznačné sú výsledky pri nedenaturovanom kolagéne typu II, kurkumíne a boswellii. U časti ľudí sa môže objaviť subjektívne zlepšenie, no tieto prípravky nemožno považovať za náhradu cvičenia, fyzioterapie alebo riadnej liečby. Doplnky navyše môžu ovplyvňovať účinok liekov, preto je vhodné poradiť sa o ich užívaní s lekárom alebo lekárnikom.
Niekedy pomôžu aj pomerne malé zmeny
S bolesťou kĺbov sa netreba automaticky zmieriť ako s neodvratnou súčasťou veku. Mnohým ľuďom pomôže pravidelná chôdza, cielené posilňovanie, úprava telesnej hmotnosti, vhodne dávkovaná záťaž a odstránenie chýb v pohybovom stereotype.
Dôležitá je najmä pravidelnosť. Jednorazové intenzívne cvičenie nenahradí mierny pohyb vykonávaný počas celého týždňa. Rovnako nie je vhodné čakať, kým bude bolesť neznesiteľná. Čím skôr sa odhalí jej príčina, tým väčšia je šanca, že sa podarí zachovať pohyblivosť a vrátiť sa k bežným činnostiam.
Kĺby totiž nemusia bolieť iba preto, že sú „staré“. Niekedy im chýba primeraný pohyb, dostatočne silné svaly alebo správne rozloženie záťaže. Včasná návšteva lekára a individuálne vedená fyzioterapia môžu ukázať, kde sa problém skutočne začína a čo možno urobiť pre jeho zmiernenie.
