Môže mať pocit hladu vplyv na to, čo si zapamätáme? Nový výskum francúzskych vedcov naznačuje, že medzi hospodárením s energiou a tvorbou dlhodobých spomienok existuje úzke prepojenie. Vedci však upozorňujú, že ich experimenty zatiaľ prebiehali na ovocných muškách, a nie na ľuďoch. Výsledky preto nemožno automaticky prenášať na fungovanie ľudskej pamäte.
Napriek tomu ide o zaujímavý objav, ktorý pomáha lepšie pochopiť, ako mozog rozhoduje o tom, ktoré informácie si uchová na dlhší čas a ktoré naopak rýchlo zabudne.
Video: Čo všetko sa deje v tele, keď pociťujeme hlad?
Mozog potrebuje neustály prísun energie
Ľudský mozog predstavuje približne dve percentá telesnej hmotnosti, no spotrebúva približne pätinu energie, ktorú organizmus vyprodukuje. Jeho hlavným zdrojom energie je glukóza – jednoduchý cukor získavaný zo stravy.
Vedci už dlhšie vedia, že tvorba dlhodobých spomienok je energeticky náročný proces. Na vytvorenie nových spojení medzi nervovými bunkami, aktiváciu génov a tvorbu nových bielkovín je potrebné značné množstvo energie.
Práve preto sa výskumníci začali zaujímať o to, či dostupnosť energie môže ovplyvňovať aj samotné ukladanie spomienok.
Francúzski vedci skúmali mozog ovocných mušiek
Výskumný tím z Francúzska publikoval v roku 2026 štúdiu, v ktorej pracoval s ovocnými muškami (Drosophila melanogaster). Hoci ide o drobný hmyz, v neurovede patrí medzi najčastejšie využívané modelové organizmy, pretože umožňuje sledovať fungovanie nervového systému na molekulárnej úrovni.
Počas experimentov vedci zistili, že špeciálne nervové bunky citlivé na cukor zohrávajú významnú úlohu pri konsolidácii pamäte. Ide o proces, počas ktorého sa čerstvo získané informácie premieňajú na dlhodobé spomienky.
Výskumníci pozorovali, že po určitom type učenia dokázal mozog mušiek dočasne aktivovať mechanizmy pripomínajúce stav hladu. Následné spracovanie cukru potom podporovalo biologické procesy potrebné na vytvorenie dlhodobej pamäte.
Neznamená to, že hlad zlepšuje pamäť
Hoci výsledky štúdie vyvolali veľký záujem, odborníci upozorňujú, že nejde o dôkaz, že hladní ľudia si automaticky pamätajú viac informácií alebo sa učia efektívnejšie.
Výskum skôr naznačuje, že mozog môže pri rozhodovaní o ukladaní spomienok využívať informácie o energetickom stave organizmu. Energetické signály tak môžu predstavovať jeden z faktorov, ktoré ovplyvňujú, či sa určitý zážitok alebo poznatok uloží do dlhodobej pamäte.
Ide teda o zložité biologické prepojenie medzi metabolizmom a mozgom, nie o jednoduchý vzťah typu „väčší hlad znamená lepšiu pamäť“.
Ako vznikajú dlhodobé spomienky?
Moderná neuroveda ukazuje, že vytváranie spomienok je oveľa komplikovanejší proces, než sa kedysi predpokladalo. Nestačí len prijať novú informáciu. Mozog ju musí spracovať, vyhodnotiť jej význam a následne rozhodnúť, či sa oplatí uchovať ju na dlhší čas.
Na kvalite a trvácnosti spomienok sa podieľa viacero faktorov:
- emócie
- stres
- úroveň pozornosti
- hormonálne procesy
- fyzický stav organizmu
- kvalita spánku
Práve spánok patrí medzi najdôležitejšie obdobia pre konsolidáciu pamäte. Počas nočného odpočinku mozog spracúva informácie získané počas dňa a posilňuje nervové spojenia súvisiace s učením a zapamätaním.
Výskumy opakovane ukazujú, že nedostatok kvalitného spánku môže výrazne zhoršiť schopnosť učiť sa nové veci a vybavovať si už uložené informácie.
Cukor nie je zázračný recept na lepšiu pamäť
Jednou z najdôležitejších informácií je, že výsledky výskumu nemožno interpretovať ako odporúčanie konzumovať viac cukru.
Skúmaný mechanizmus sa týkal konkrétnych biologických procesov v mozgu ovocných mušiek a neznamená, že sladkosti alebo sladené nápoje zlepšujú pamäť človeka.
Naopak, odborníci dlhodobo upozorňujú, že nadmerný príjem cukru môže negatívne vplývať na celkové zdravie a pri dlhodobo zvýšenej hladine cukru v krvi sa častejšie objavujú aj problémy s kognitívnymi funkciami.
Môže tento výskum pomôcť medicíne?
Poznatky o vzťahu medzi energetickým metabolizmom a pamäťou môžu byť užitočné aj pri skúmaní neurologických ochorení.
Lekári dlhodobo pozorujú, že ľudia s poruchami metabolizmu glukózy, napríklad pri cukrovke, môžu mať častejšie problémy s koncentráciou, učením alebo pamäťou. Vedci preto skúmajú, či lepšie pochopenie týchto procesov môže v budúcnosti prispieť k vývoju nových spôsobov prevencie alebo liečby.
V súčasnosti však ide predovšetkým o základný výskum a na konkrétne medicínske využitie je ešte priskoro.
Mozog a telo fungujú ako jeden celok
Najnovšie poznatky opäť potvrdzujú, že mozog nemožno vnímať ako izolovaný orgán. Jeho činnosť je úzko prepojená s procesmi prebiehajúcimi v celom tele.
Pocit hladu, hormonálne zmeny, energetický metabolizmus, kvalita spánku či celkový zdravotný stav môžu ovplyvňovať spôsob, akým sa učíme a ako si vytvárame spomienky.
Francúzsky výskum zatiaľ ukázal toto prepojenie u ovocných mušiek. Vedci však veria, že ďalšie štúdie pomôžu objasniť, do akej miery podobné mechanizmy fungujú aj v ľudskom mozgu. Takéto poznatky by mohli v budúcnosti priniesť nové pohľady na fungovanie pamäte aj na prevenciu niektorých neurologických ochorení.
