Pravidelný pohyb patrí medzi najúčinnejšie spôsoby, ako znižovať riziko srdcovo-cievnych ochorení. Odborníci sa už roky zhodujú, že aktívny životný štýl prospieva srdcu, cievam aj celkovému zdraviu. Nové vedecké poznatky však naznačujú, že určitú úlohu môže zohrávať aj čas, kedy sa hýbeme.
Neznamená to, že existuje jediná správna hodina na cvičenie alebo že ranný tréning automaticky ochráni pred infarktom. Výskum však ukázal zaujímavú súvislosť medzi dopoludňajšou aktivitou a nižším výskytom niektorých srdcovo-cievnych ochorení.
Vedci sledovali desaťtisíce ľudí
Výskumníci analyzovali údaje od viac ako 86-tisíc dospelých účastníkov, ktorí nosili zariadenia monitorujúce pohyb počas celého dňa. Cieľom bolo zistiť, či čas fyzickej aktivity súvisí s neskorším výskytom srdcových ochorení alebo mozgovej príhody.
Výsledky ukázali, že ľudia, ktorí boli najaktívnejší najmä medzi 8. a 11. hodinou dopoludnia, mali počas sledovaného obdobia nižší výskyt niektorých srdcovo-cievnych ochorení v porovnaní s osobami, ktorých hlavná aktivita prebiehala neskôr počas dňa.
Najvýraznejšie rozdiely sa objavili pri riziku ischemickej choroby srdca a mozgovej príhody. Výskumníci zároveň zaznamenali, že tento vzťah bol výraznejší u žien.
Treba však zdôrazniť, že štúdia nepreukázala, že ranné cvičenie priamo spôsobuje nižšie riziko ochorení. Ukázala iba štatistickú súvislosť medzi časom pohybu a zdravotnými výsledkami.
Prečo môže zohrávať úlohu biologický rytmus?
Ľudské telo funguje podľa takzvaného cirkadiánneho rytmu. Ide o vnútorné biologické hodiny, ktoré ovplyvňujú spánok, hladiny hormónov, telesnú teplotu, metabolizmus aj činnosť srdca a ciev.
Niektorí vedci predpokladajú, že práve súhra medzi prirodzenými biologickými procesmi a fyzickou aktivitou môže vysvetľovať, prečo sa v štúdii objavili rozdiely medzi jednotlivými časťami dňa. Na potvrdenie tejto hypotézy však budú potrebné ďalšie výskumy.
Aký pohyb prospieva srdcu najviac?
Oveľa dôležitejší než presný čas cvičenia zostáva samotný pohyb. Kardiológovia aj odborné zdravotnícke organizácie odporúčajú predovšetkým pravidelné aeróbne aktivity.
Medzi najvhodnejšie patria:
- svižná chôdza
- bicyklovanie
- plávanie
- turistika
- tanec
- nordic walking
- rekreačný beh
Svetová zdravotnícka organizácia odporúča dospelým aspoň 150 minút stredne intenzívnej fyzickej aktivity týždenne alebo 75 minút intenzívnej aktivity. Ideálne je rozdeliť pohyb do viacerých dní v týždni.
Popri aeróbnom pohybe odborníci odporúčajú aj posilňovanie svalov minimálne dvakrát týždenne. Silový tréning pomáha udržiavať svalovú hmotu, podporuje metabolizmus a môže mať priaznivý vplyv aj na zdravie srdca.
Je večerné cvičenie problém?
Nie nevyhnutne.
Na rozdiel od niektorých populárnych tvrdení neexistuje jednoznačný dôkaz, že večerné cvičenie škodí srdcu. Vplyv na spánok závisí od viacerých faktorov vrátane intenzity tréningu, zdravotného stavu človeka a času, ktorý zostáva do spánku.
U niektorých ľudí môže veľmi intenzívny tréning tesne pred spaním zhoršiť zaspávanie. Iní však nemajú s večerným cvičením žiadne problémy a dosahujú rovnaké zdravotné benefity ako pri rannom pohybe.
Pozor na intenzívny tréning hneď po zobudení
Lekári upozorňujú, že krvný tlak a aktivita nervového systému prirodzene stúpajú krátko po prebudení. U zdravých ľudí to zvyčajne nepredstavuje problém.
Ľudia s vysokým krvným tlakom, ischemickou chorobou srdca alebo inými kardiovaskulárnymi ochoreniami by však mali intenzívny ranný tréning konzultovať s lekárom. V mnohých prípadoch môže byť vhodnejšie zaradiť náročnejšie cvičenie až neskôr počas dopoludnia.
Najlepší čas je ten, ktorý dokážete dodržiavať
Hoci výskum naznačuje možné výhody dopoludňajšej aktivity, odborníci zdôrazňujú, že najväčší význam má pravidelnosť.
Ak vám vyhovuje ranná prechádzka, je to výborná voľba. Ak si nájdete čas na cvičenie až večer po práci, zdravotné prínosy budú stále výrazne väčšie než pri sedavom životnom štýle.
Najlepším cvičením preto nie je to, ktoré vykonávate v „ideálnom“ čase, ale to, ktoré dokážete zaradiť do svojho života dlhodobo a pravidelne.
Čo si z toho odniesť?
Dostupné vedecké poznatky naznačujú, že fyzická aktivita v dopoludňajších hodinách môže súvisieť s nižším rizikom niektorých srdcovo-cievnych ochorení. Zatiaľ však nejde o dôkaz, že práve čas cvičenia rozhoduje o zdraví srdca.
To, na čom sa odborníci zhodujú bez akýchkoľvek pochybností, je pravidelný pohyb. Či už si obujete tenisky ráno, popoludní alebo večer, vaše srdce z neho bude profitovať viac než z celodenného sedenia.
