Mnohí ľudia majú pocit, že sa v posledných rokoch nedokážu sústrediť tak ako kedysi. Pri práci ich vyrušujú notifikácie, správy či neustále prepínanie medzi aplikáciami. Výsledkom býva únava, stres a pocit, že aj po celom dni práce zostalo veľa úloh nedokončených.
Výskumy skutočne ukazujú, že digitálne prostredie výrazne ovplyvňuje spôsob, akým pracujeme s pozornosťou. Neznamená to však, že by ľudský mozog strácal schopnosť sústrediť sa. Odborníci hovoria skôr o tom, že sme si zvykli na časté prerušovanie a neustále prepínanie medzi podnetmi.
Pri jednej úlohe vydržíme kratšie než kedysi
Dlhodobé výskumy správania ľudí pri práci na počítači ukázali, že priemerný čas, ktorý človek venuje jednej činnosti bez prepnutia na inú aktivitu, sa výrazne skrátil.
Kým začiatkom 21. storočia išlo približne o dve a pol minúty, dnes ľudia priemerne menia činnosť približne po 47 sekundách. Neznamená to však, že človek dokáže myslieť iba necelú minútu. Ide o čas, po ktorom väčšina používateľov prepne na inú kartu, aplikáciu, správu alebo úlohu.
Podľa odborníkov je za tým najmä množstvo digitálnych podnetov, ktoré sa stali bežnou súčasťou každodenného života.
Mozog potrebuje čas na prepínanie medzi úlohami
Výskumy zároveň potvrdzujú, že časté prerušovanie práce znižuje efektivitu. Keď človek preskočí z jednej úlohy na druhú, mozog potrebuje určitý čas, aby sa opäť plne sústredil na novú činnosť.
Dôsledkom môže byť:
- viac chýb pri práci
- pomalšie dokončovanie úloh
- vyššia mentálna únava
- a zvýšená hladina stresu
Odborníci preto upozorňujú, že multitasking nie je pri väčšine mentálne náročných úloh efektívny, aj keď mnohí ľudia majú pocit, že dokážu robiť viac vecí naraz.
Únava z neustáleho vyrušovania je reálna
Psychológovia upozorňujú, že dlhodobé mentálne preťaženie môže viesť k vyčerpaniu. Medzi časté príznaky patria:
- problémy so sústredením
- podráždenosť
- pocit neustáleho tlaku
- slabšia motivácia
- alebo únava, ktorá nezmizne ani po oddychu
Takéto stavy môžu súvisieť aj so syndrómom vyhorenia, najmä ak človek dlhodobo pracuje pod vysokým tlakom bez dostatočnej regenerácie.
Dá sa schopnosť sústredenia zlepšiť?
Podľa neurovedcov áno. Mozog si dokáže vytvárať nové návyky a prispôsobovať sa spôsobu, akým fungujeme. Ak človek vedome obmedzí rušivé podnety a začne trénovať pozornosť, koncentrácia sa môže postupne zlepšiť.
Odborníci odporúčajú niekoľko jednoduchých krokov:
1. Pracujte v časových blokoch
Mnohým ľuďom vyhovuje rozdeliť si prácu na kratšie úseky, napríklad 25 až 45 minút, počas ktorých sa venujú iba jednej úlohe.
2. Odložte telefón mimo dohľadu
Výskumy ukazujú, že už samotná prítomnosť smartfónu na stole môže znižovať schopnosť sústredenia. Mozog totiž časť pozornosti venuje očakávaniu notifikácií alebo správ.
3. Doprajte si krátke prestávky
Krátka chôdza, natiahnutie tela alebo pohár vody pomáhajú znížiť mentálnu únavu a pripraviť mozog na ďalšiu činnosť.
4. Náročné úlohy robte v čase najvyššej energie
Každý človek má počas dňa obdobie, keď sa dokáže sústrediť lepšie. Niekomu vyhovuje ráno, inému podvečer. Dôležité úlohy je vhodné plánovať práve na tento čas.
5. Obmedzte notifikácie
Nepretržité upozornenia patria medzi najčastejšie zdroje prerušovania pozornosti. Ich vypnutie môže výrazne pomôcť pri sústredenej práci.
6. Doprajte mozgu oddych
Mozog nefunguje efektívne pri neustálom preťažení. Odborníci preto zdôrazňujú význam spánku, regenerácie a pravidelného oddychu.
Sústredenie dnes patrí medzi najcennejšie schopnosti
Moderné technológie nám síce uľahčujú život, zároveň však vytvárajú prostredie plné rozptýlení. Odborníci preto čoraz častejšie hovoria o tom, že schopnosť vedome udržať pozornosť sa stáva jednou z najdôležitejších zručností dnešnej doby.
Dobrou správou je, že mozog sa dokáže prispôsobovať. Aj malé zmeny v každodenných návykoch môžu časom pomôcť zlepšiť koncentráciu, znížiť stres a priniesť väčší pocit psychickej pohody.
