Mnoho žien tvrdí, že dokážu vycítiť náladu či trápenie druhých ešte skôr, než o tom človek začne hovoriť. Dlhé roky sa podobné situácie označovali jednoducho ako ženská intuícia. Moderné výskumy však ukazujú, že schopnosť rozpoznávať emócie druhých má reálny biologický aj psychologický základ. Zároveň odborníci upozorňujú, že rozdiely medzi mužmi a ženami nemožno zjednodušovať a neplatia rovnako pre každého človeka.
Objav zrkadlových neurónov zmenil pohľad na empatiu
V 90. rokoch minulého storočia objavili talianski vedci pri výskume mozgu opíc špecifické nervové bunky, ktoré dnes poznáme ako zrkadlové neuróny. Aktivovali sa nielen vtedy, keď opica sama vykonávala určitý pohyb, ale aj pri pozorovaní rovnakého pohybu u iného jedinca.
Neskoršie výskumy naznačili, že podobný mechanizmus môže súvisieť aj so schopnosťou porozumieť správaniu či emóciám druhých ľudí. Vedci však zároveň upozorňujú, že empatia nevzniká iba činnosťou zrkadlových neurónov. Ide o zložitý proces, do ktorého sa zapája viacero oblastí mozgu vrátane centier zodpovedných za emócie, pozornosť, sociálne správanie a rozhodovanie.
Preto dnes odborníci hovoria skôr o tom, že zrkadlové neuróny môžu byť jednou zo súčastí mechanizmu empatie, nie jej jediným vysvetlením.
Výskumy naznačujú priemerné rozdiely medzi mužmi a ženami
Viaceré psychologické a neurologické štúdie ukázali, že ženy v priemere dosahujú vyššie výsledky v testoch emocionálnej empatie a lepšie rozpoznávajú neverbálne signály, ako sú výrazy tváre, tón hlasu alebo zmeny nálad.
Niektoré zobrazovacie výskumy mozgu zároveň naznačili, že pri spracovaní emócií môžu ženy a muži využívať čiastočne odlišné neurologické procesy. Odborníci však upozorňujú, že tieto rozdiely bývajú priemerné a často pomerne malé.
Nie je teda pravda, že ženy automaticky prežívajú emócie hlbšie a muži ich iba analyzujú. V praxi existuje veľké množstvo empatických mužov aj žien s nižšou citlivosťou na emócie okolia. Osobnosť, skúsenosti, temperament aj prostredie zohrávajú veľmi dôležitú úlohu.
Vedci preto zdôrazňujú, že biologické rozdiely nemožno používať ako univerzálne vysvetlenie správania jednotlivcov.
Empatiu ovplyvňuje biológia aj výchova
Podľa súčasných poznatkov sa na rozvoji empatie podieľa kombinácia genetických predispozícií, fungovania mozgu, hormonálnych vplyvov aj sociálnej výchovy.
Dievčatá bývajú od detstva častejšie vedené k otvorenejšiemu vyjadrovaniu pocitov, starostlivosti o druhých a vnímaniu emócií okolia. Chlapci sú v mnohých kultúrach naopak viac podporovaní v samostatnosti a kontrole emócií. Aj tieto rozdiely môžu ovplyvniť spôsob, akým ľudia empatiu prejavujú.
Psychológovia zároveň upozorňujú, že empatia nie je nemenná vlastnosť. Dá sa rozvíjať vedomým počúvaním, kvalitnou komunikáciou a snahou pochopiť pohľad druhého človeka.
Schopnosť aktívne počúvať – teda sústrediť sa na to, čo druhý skutočne hovorí, namiesto prípravy vlastnej odpovede – patrí medzi najdôležitejšie prvky empatického správania.
Empatia pomáha vzťahom aj práci
Výskumy ukazujú, že ľudia s vyššou mierou empatie často lepšie zvládajú medziľudské vzťahy, efektívnejšie komunikujú a jednoduchšie si budujú dôveru.
V pracovnom prostredí bývajú empatickí vedúci pracovníci často hodnotení pozitívnejšie, pretože dokážu lepšie reagovať na potreby svojho tímu. Odborníci však upozorňujú, že úspešné vedenie nezávisí iba od empatie, ale aj od schopnosti rozhodovať, komunikovať a nastavovať jasné hranice.
Príliš silná empatia môže viesť k vyčerpaniu
Citlivosť na emócie druhých môže byť výhodou, no v niektorých prípadoch sa môže stať aj zdrojom psychického zaťaženia. Ak človek dlhodobo preberá stres, smútok alebo problémy svojho okolia, môže sa uňho objaviť emocionálne vyčerpanie.
Psychológovia tento stav niekedy označujú ako empatická únava alebo emocionálne preťaženie. Častejšie sa objavuje u ľudí pracujúcich v pomáhajúcich profesiách, napríklad u zdravotníkov, terapeutov či sociálnych pracovníkov.
Neznamená to však, že ženy sú automaticky náchylnejšie na psychické vyčerpanie iba preto, že sú empatickejšie. Na psychické zdravie vplýva veľké množstvo faktorov vrátane stresu, pracovného zaťaženia, rodinnej situácie či osobnostných vlastností.
Zdravá empatia potrebuje hranice
Odborníci sa zhodujú, že empatia je dôležitou súčasťou kvalitných vzťahov aj fungujúcej spoločnosti. Zároveň však upozorňujú, že človek by pri pomoci druhým nemal zabúdať na vlastné psychické zdravie.
Zdravá empatia znamená schopnosť pochopiť a podporiť druhého človeka bez toho, aby sme úplne preberali jeho emócie ako svoje vlastné. Práve schopnosť nastaviť si hranice pomáha predchádzať dlhodobému stresu a emocionálnemu vyčerpaniu.
