Bolesť je prirodzený ochranný mechanizmus organizmu. Upozorňuje nás na to, že môže dochádzať k poškodeniu tela alebo že organizmu niečo škodí. Odborníci však dnes vedia, že bolesť nevzniká iba v mieste zranenia. Významnú úlohu pri jej vzniku a intenzite zohráva mozog, nervový systém aj psychický stav človeka.
Práve preto sa v modernej medicíne čoraz viac skúma, ako možno ovplyvniť vnímanie bolesti bez toho, aby sa spoliehalo iba na lieky.
Bolesť a poškodenie tela spolu nemusia vždy priamo súvisieť
Keď sa porežeme, popálime alebo udrieme, nervové zakončenia zachytia nebezpečný podnet a odošlú signál do mozgu. Tento proces sa nazýva nocicepcia. Ide o nervovú aktivitu, ktorá upozorňuje organizmus na možné poškodenie tkaniva.
Mozog následne tieto signály vyhodnotí a vytvorí pocit bolesti. To znamená, že samotná bolesť nevzniká priamo v koži, svaloch či kĺboch, ale je výsledkom spracovania informácií v nervovom systéme.
Vzťah medzi poškodením tela a bolesťou však nie je vždy úplne priamy. Existujú situácie, keď človek utrpí zranenie a bolesť pocíti až neskôr. Typickým príkladom je spálenie pokožky slnkom. Počas opaľovania si človek často neuvedomí, že dochádza k poškodeniu kože, pretože zápalová reakcia a podráždenie nervových zakončení sa rozvíjajú postupne.
Naopak, niekedy môže človek cítiť bolesť aj bez aktuálneho poškodenia tkaniva.
Fantómové bolesti sú skutočný neurologický jav
Jedným z najznámejších príkladov sú fantómové bolesti po amputácii končatiny. Človek môže cítiť bolesť, tlak, pálenie alebo svrbenie v ruke či nohe, ktorá už fyzicky neexistuje.
Nejde o psychický výmysel. Mozog a miecha si totiž uchovávajú nervové spojenia a „mapu“ tela. Po amputácii môže nervový systém naďalej vytvárať signály, ktoré mozog interpretuje ako bolesť v chýbajúcej končatine.
Podobne môže nervový systém reagovať citlivejšie aj po starších zraneniach alebo pri dlhodobej chronickej bolesti. Odborníci preto dnes hovoria o tom, že bolesť ovplyvňuje nielen samotné poškodenie tkaniva, ale aj spôsob, akým ju mozog spracováva.
Zrkadlová terapia využíva vizuálne podnety
Pri fantómových bolestiach sa v niektorých prípadoch používa takzvaná zrkadlová terapia. Pacient pri nej sleduje odraz zdravej končatiny v zrkadle tak, aby mozog získal optický dojem, že vidí aj chýbajúcu alebo bolestivú časť tela.
Počas jednoduchých pohybov môže mozog postupne upraviť spôsob spracovania nervových signálov. Výskumy ukázali, že u časti pacientov dokáže táto terapia zmierniť fantómové bolesti alebo zlepšiť vnímanie končatiny.
Odborníci však upozorňujú, že nejde o univerzálne riešenie. Terapia nepomáha každému pacientovi rovnako a jej účinnosť sa môže líšiť.
Psychika môže ovplyvniť intenzitu bolesti
Vedci dnes potvrdzujú, že stres, úzkosť, strach či psychické napätie môžu vnímanie bolesti zosilniť. Naopak, pocit bezpečia, pokoj alebo dôvera v liečbu môžu nepríjemné pocity zmierniť.
Aj preto sa pri liečbe chronickej bolesti využívajú rôzne psychologické a rehabilitačné metódy, napríklad relaxačné techniky, fyzioterapia či kognitívno-behaviorálna terapia.
Známy je aj placebo efekt. Ak človek verí, že dostáva účinnú liečbu, mozog môže aktivovať mechanizmy, ktoré dočasne zmiernia vnímanie bolesti. Neznamená to však, že bolesť bola „vymyslená“. Ide o reálnu reakciu nervového systému.
Bolesť netreba podceňovať
Hoci mozog výrazne ovplyvňuje spôsob, akým bolesť cítime, odborníci upozorňujú, že dlhodobú alebo silnú bolesť netreba ignorovať. Môže byť príznakom ochorenia, zápalu alebo poškodenia nervového systému.
Ak sa bolesť opakovane vracia, zhoršuje sa alebo trvá dlhší čas, je dôležité vyhľadať lekára a zistiť jej presnú príčinu.
