Schopnosť robiť viac vecí naraz sa často považuje za znak vysokej produktivity. V pracovnom prostredí býva multitasking dokonca vnímaný ako cenná zručnosť. Moderné výskumy mozgu však ukazujú, že pri väčšine náročných mentálnych činností človek v skutočnosti nevykonáva viac úloh súčasne. Namiesto toho veľmi rýchlo presúva pozornosť z jednej činnosti na druhú.
Práve toto neustále prepínanie môže byť dôvodom, prečo sa po dni plnom e-mailov, telefonátov, správ a pracovných povinností cítime unavení, aj keď sme fyzicky nevykonávali náročnú prácu.
Mozog nie je počítač s desiatkami procesorov
Hoci moderné technológie dokážu spracovávať viacero úloh naraz, ľudský mozog funguje odlišne. Pri jednoduchých automatických činnostiach, napríklad pri chôdzi a súčasnom rozhovore, dokážeme vykonávať viac vecí súčasne pomerne bez problémov. Situácia sa však mení, keď ide o dve alebo viac úloh, ktoré vyžadujú sústredenie, rozhodovanie alebo prácu s informáciami.
Ak napríklad počas písania dôležitého dokumentu začnete odpovedať na e-maily alebo kontrolovať správy v telefóne, mozog musí presmerovať pozornosť na novú činnosť a následne sa opäť vrátiť k pôvodnej úlohe.
Čo znamená prepínanie úloh?
Vedci používajú pojem „task switching“, teda prepínanie medzi úlohami. Ide o proces, pri ktorom mozog presúva pozornosť z jednej aktivity na druhú.
Pri každom prerušení práce si musí človek opätovne vybaviť, na čom pracoval, čo bolo potrebné urobiť a aký bol ďalší krok. Hoci tento proces prebieha veľmi rýchlo, spotrebúva čas aj mentálnu energiu.
Práve preto môže časté prerušovanie práce viesť k nižšej efektivite, väčšiemu počtu chýb a dlhšiemu času potrebnému na dokončenie úloh.
Prečo máme pocit, že multitasking funguje?
Mnohí ľudia sú presvedčení, že zvládajú viacero vecí naraz bez problémov. Tento pocit vzniká najmä preto, že prepínanie medzi úlohami môže prebiehať veľmi rýchlo.
Subjektívne tak máme dojem, že pracujeme na viacerých veciach súčasne. Výskumy však naznačujú, že pri náročnejších mentálnych úlohách býva efektívnejšie venovať sa jednej činnosti a až po jej dokončení prejsť na ďalšiu.
Neustále vyrušovanie môže zvyšovať mentálnu únavu
Počas pracovného dňa sme často vystavení množstvu podnetov. Prichádzajú e-maily, správy v mobilných aplikáciách, telefonáty či upozornenia zo sociálnych sietí.
Každé takéto vyrušenie môže narušiť sústredenie. Čím častejšie sa pozornosť prerušuje, tým viac úsilia musí mozog vynaložiť na návrat k pôvodnej úlohe.
Dlhodobé vystavenie neustálemu prerušovaniu môže prispievať k pocitu psychickej únavy, stresu alebo zhoršenej schopnosti sústrediť sa. Samotný multitasking síce automaticky nespôsobuje vyhorenie, no môže byť jedným z faktorov, ktoré zvyšujú psychickú záťaž.
Zaujímavé zistenia vedcov
Výskumníci zo Stanfordovej univerzity zistili, že ľudia, ktorí často pracujú s viacerými zdrojmi informácií naraz, môžu mať väčšie problémy s filtrovaním nepodstatných podnetov.
V praxi to znamená, že sa môžu ľahšie nechať vyrušiť a ťažšie udržať pozornosť pri jednej konkrétnej úlohe. Výsledky zároveň naznačujú, že častý multitasking nemusí automaticky viesť k lepším schopnostiam spracovávať informácie.
Kedy multitasking nepredstavuje problém?
Je dôležité dodať, že nie všetky formy multitaskingu sú škodlivé alebo neefektívne.
Mozog si pomerne dobre poradí s kombináciou automatických činností. Napríklad chôdza počas telefonovania alebo počúvanie hudby pri upratovaní zvyčajne nepredstavujú výraznú záťaž.
Najväčšie problémy vznikajú vtedy, keď sa človek snaží súčasne vykonávať dve náročné mentálne úlohy, ktoré si vyžadujú plnú pozornosť.
Singletasking ako jednoduché riešenie
Odborníci preto čoraz častejšie odporúčajú takzvaný singletasking, teda vedomé sústredenie sa na jednu úlohu v danom okamihu.
Pomôcť môže napríklad:
- vypnutie zbytočných upozornení
- odloženie mobilného telefónu počas práce
- plánovanie práce do časových blokov
- pravidelné krátke prestávky
- obmedzenie počtu otvorených aplikácií a kariet v prehliadači
Takýto prístup môže u mnohých ľudí zlepšiť koncentráciu, znížiť počet chýb a priniesť väčší pocit kontroly nad pracovným dňom.
Menej rozptýlenia môže znamenať lepšie výsledky
Multitasking nemusí byť vždy problém, no pri náročnej duševnej práci býva jeho prínos často menší, než si myslíme. Výskumy naznačujú, že ľudský mozog pracuje najefektívnejšie vtedy, keď sa môže naplno venovať jednej úlohe.
Ak preto chcete pracovať sústredenejšie a s menšou mentálnou únavou, môže byť užitočné obmedziť neustále prepínanie medzi činnosťami a vytvoriť si priestor na nerušenú prácu. Práve schopnosť venovať plnú pozornosť jednej veci sa dnes stáva čoraz vzácnejšou zručnosťou.
