Proces starnutia ovplyvňuje celý organizmus vrátane mozgu. Nový rozsiahly výskum nórskych vedcov však naznačuje, že mozgy mužov a žien nestarnú úplne rovnakým spôsobom. Analýza tisícok snímok magnetickej rezonancie ukázala, že u mužov dochádza vo viacerých oblastiach mozgu k rýchlejšiemu úbytku objemu než u žien. Odborníci zároveň upozorňujú, že tieto zistenia nemožno automaticky spájať so vznikom Alzheimerovej choroby, hoci vek zostáva jej najvýznamnejším rizikovým faktorom.
Video: Prečo starneme a nemusíme?
Vedci sledovali mozgy tisícok ľudí
Výsledky výskumu boli publikované v prestížnom vedeckom časopise. Medzinárodný tím vedený neurovedcami z Univerzity v Osle analyzoval viac ako 12 500 snímok mozgu od 4 726 ľudí vo veku od 17 do 95 rokov.
Účastníci štúdie boli zdraví dobrovoľníci bez diagnostikovanej Alzheimerovej choroby alebo iných závažných porúch poznávacích funkcií. Každý z nich absolvoval minimálne dve vyšetrenia magnetickou rezonanciou v priebehu približne troch rokov. Vedci tak mohli porovnať, ako sa mozog jednotlivcov menil v čase.
U mužov zaznamenali väčší úbytok mozgového tkaniva
Analýza ukázala, že u mužov dochádzalo vo viacerých oblastiach mozgu k výraznejšiemu znižovaniu objemu než u žien. Najväčšie rozdiely výskumníci zaznamenali v postcentrálnej kôre, oblasti zodpovednej za spracovanie dotyku, bolesti, teploty a vnímanie polohy tela.
Podľa autorov štúdie sa objem tejto časti mozgu u mužov znižoval približne o 2 percentá ročne, zatiaľ čo u žien bol priemerný pokles okolo 1,2 percenta ročne.
Rozdiely sa objavili aj v ďalších oblastiach mozgu, ktoré súvisia s učením, pamäťou, pohybom a spracovaním vizuálnych informácií. Vedci preto dospeli k záveru, že mužský mozog vykazuje z anatomického hľadiska rýchlejšie známky starnutia.
Čo to znamená pre Alzheimerovu chorobu?
Práve táto otázka vyvolala medzi odborníkmi najväčší záujem. Hoci je starnutie mozgu jedným z hlavných faktorov spojených s rozvojom demencie, samotný rýchlejší úbytok objemu mozgu ešte neznamená vyššie riziko Alzheimerovej choroby.
Vedci upozorňujú, že štúdia nesledovala vznik demencie ani Alzheimerovej choroby u účastníkov. Skúmala len prirodzené zmeny v štruktúre mozgu počas starnutia.
Niektoré oblasti mozgu, ktoré bývajú pri Alzheimerovej chorobe postihnuté najskôr, napríklad hipokampus zohrávajúci kľúčovú úlohu pri pamäti, nevykazovali také jednoznačné rozdiely medzi mužmi a ženami. Preto zatiaľ nemožno tvrdiť, že rýchlejšie anatomické starnutie mozgu automaticky vedie k vyššiemu výskytu demencie.
Ženy napriek tomu trpia Alzheimerovou chorobou častejšie
Zaujímavé je, že štatistiky dlhodobo ukazujú vyšší výskyt Alzheimerovej choroby u žien. To naznačuje, že samotná rýchlosť starnutia mozgu nie je jediným faktorom, ktorý ovplyvňuje vznik ochorenia.
Odborníci sa domnievajú, že významnú úlohu môžu zohrávať genetické predispozície, hormonálne zmeny, zápalové procesy v mozgu aj celková dĺžka života. Keďže ženy sa v priemere dožívajú vyššieho veku, častejšie sa dostávajú do vekových skupín, v ktorých sa Alzheimerova choroba vyskytuje najviac.
Predmetom ďalšieho výskumu je aj gén Kdm6a nachádzajúci sa na chromozóme X. Vedci skúmajú, či môže mať určitý vplyv na biologické procesy súvisiace so starnutím mozgu a neurodegeneratívnymi ochoreniami. Zatiaľ však neexistuje jednoznačný dôkaz, že by bol priamou príčinou vyššieho výskytu Alzheimerovej choroby u žien.
Výskum priniesol nové otázky
Autori štúdie zdôrazňujú, že ich práca neodpovedá na všetky otázky týkajúce sa starnutia mozgu. Ukazuje však, že medzi mužmi a ženami existujú biologické rozdiely, ktoré môžu ovplyvňovať priebeh starnutia nervového systému.
Vedci zároveň upozorňujú, že zdravie mozgu ovplyvňuje množstvo faktorov vrátane pohybu, kvalitného spánku, vyváženej stravy, vzdelávania, sociálnych kontaktov či celkového zdravotného stavu. Práve tieto faktory môžu mať na zachovanie kognitívnych schopností v staršom veku výrazný vplyv bez ohľadu na pohlavie.
Hoci výskum naznačuje, že mužské mozgy sa z anatomického hľadiska menia s pribúdajúcim vekom rýchlejšie, vedci zatiaľ nemajú dôkazy o tom, že by samotný tento proces priamo určoval riziko vzniku Alzheimerovej choroby alebo iných foriem demencie. Na potvrdenie prípadných súvislostí budú potrebné ďalšie dlhodobé štúdie.
