Mnohí ľudia majú pocit, že ich povaha sa ustáli už v mladosti a neskôr sa mení len minimálne. Psychológia však ukazuje, že osobnosť je do istej miery dynamická a vyvíja sa počas celého života. Jedným z faktorov, ktorý na ňu vplýva, je aj práca. Neznamená to, že zamestnanie z človeka „urobí niekoho úplne iného“, ale môže postupne posilniť alebo oslabiť určité vlastnosti.
Video: Aká profesia sa k vám hodí?
Osobnosť nie je nemenná
Výskumy v oblasti psychológie osobnosti, najmä model tzv. „veľkej päťky“ (Big Five), ukazujú, že črty ako svedomitosť, extraverzia či otvorenosť voči skúsenostiam sa môžu v priebehu života meniť. Tieto zmeny sú však zvyčajne postupné a ovplyvnené viacerými faktormi – nielen prácou, ale aj rodinným životom, zdravím či sociálnym prostredím.
Zamestnanie patrí medzi významné životné roly, a preto má potenciál ovplyvniť naše správanie aj myslenie. Ide však skôr o dlhodobý proces prispôsobovania sa než o náhlu premenu osobnosti.
Ako pracovné prostredie vplýva na správanie?
Každé pracovné prostredie má svoje pravidlá, očakávania a hodnoty. Ak v ňom človek trávi veľkú časť času, prirodzene sa im prispôsobuje. Psychológovia tento proces označujú ako profesijnú socializáciu.
Neznamená to len získavanie nových zručností. Postupne si osvojujeme aj spôsob komunikácie, riešenia problémov či organizácie času. Napríklad:
- práca vyžadujúca presnosť môže posilniť dôraz na detail
- tímové prostredie môže zlepšiť komunikačné schopnosti
- dynamické odvetvia môžu podporiť flexibilitu a schopnosť reagovať na zmeny
Tieto zmeny sa často prejavujú aj mimo práce, napríklad v bežnom každodennom živote.
Zodpovednosť a pracovné návyky
Jednou z najčastejšie skúmaných čŕt v súvislosti s prácou je svedomitosť (zodpovednosť, spoľahlivosť, disciplína). Výskumy ukazujú, že pri vstupe do pracovného života môže dôjsť k jej postupnému nárastu.
Dôvod je jednoduchý – pracovné prostredie prináša konkrétne povinnosti a následky. Pravidelný režim, termíny či zodpovednosť za výsledky vedú k tomu, že si ľudia budujú návyky, ktoré by si bez týchto podmienok osvojovali pomalšie.
Treba však zdôrazniť, že ide o priemerný trend. Každý človek reaguje na pracovné požiadavky inak.
Súlad medzi osobnosťou a prácou
Psychológia dlhodobo skúma aj to, ako sa osobnosť človeka zhoduje s typom práce, ktorú vykonáva. Tento vzťah popisuje napríklad model kariérnych typov.
Výsledky naznačujú, že keď je práca v súlade s osobnostnými predpokladmi:
- ľudia bývajú spokojnejší
- majú nižšiu mieru stresu
- častejšie dosahujú stabilnejší výkon
Naopak, výrazný nesúlad môže viesť k vyčerpaniu alebo frustrácii. Neznamená to však, že človek nemôže vykonávať „neprirodzenú“ prácu – skôr to býva náročnejšie a vyžaduje viac energie.
Komunikácia a sociálne zručnosti
Niektoré pracovné prostredia podporujú rozvoj sociálnych zručností. Pravidelné porady, prezentácie alebo kontakt s klientmi môžu viesť k zlepšeniu komunikácie, aj u ľudí, ktorí sa pôvodne považujú za menej spoločenských.
Tieto zmeny však majú svoje limity. Výskumy ukazujú, že základná úroveň extraverzie či introverzie zostáva pomerne stabilná. Skôr dochádza k tomu, že si človek osvojí nové stratégie správania, ktoré mu pomáhajú zvládať požiadavky prostredia.
Otvorenosť voči novým skúsenostiam
V niektorých profesiách, najmä v kreatívnych alebo rýchlo sa meniacich odvetviach, sa kladie dôraz na inovácie a učenie sa nových vecí. Takéto prostredie môže podporovať otvorenosť voči novým skúsenostiam.
Opäť však nejde o automatickú zmenu osobnosti, ale skôr o postupné rozvíjanie schopností, ktoré si práca vyžaduje.
Čo sa deje po odchode do dôchodku?
Zaujímavou oblasťou výskumu je aj obdobie po ukončení pracovného života. Niektoré štúdie naznačujú, že po odchode do dôchodku môže mierne klesnúť úroveň svedomitosti, najmä v súvislosti s pracovnými návykmi.
Dôvodom je zmena denného režimu a menší tlak na výkon. Neznamená to však, že ľudia sa stanú „nezodpovednými“. Skôr dochádza k prirodzenej zmene priorít a životného tempa.
Zhrnutie
Práca má na človeka reálny vplyv, no nie je jediným faktorom, ktorý formuje osobnosť. Výskumy ukazujú, že:
- osobnosť sa počas života mierne mení
- pracovné prostredie môže posilniť určité vlastnosti
- dôležitý je súlad medzi povahou a typom práce
- zmeny sú postupné a individuálne
Zjednodušené tvrdenia, že práca „úplne prepíše osobnosť“, nie sú presné. Presnejšie je povedať, že práca je jedným z viacerých dôležitých vplyvov, ktoré nás formujú – popri rodine, vzťahoch a životných skúsenostiach.
