Infarkt si mnohí ľudia predstavujú ako náhlu a neznesiteľnú bolesť na ľavej strane hrudníka, po ktorej človek okamžite skolabuje. V skutočnosti môže mať akútna srdcová príhoda oveľa menej dramatický priebeh. Platí to u mužov aj žien.
Najčastejším príznakom infarktu zostáva u oboch pohlaví bolesť alebo nepríjemný pocit na hrudníku. U žien sa však môžu častejšie objaviť aj menej nápadné prejavy, napríklad dýchavičnosť, nevoľnosť, nezvyčajná únava alebo bolesť chrbta či čeľuste. Práve tieto ťažkosti si možno pomýliť s tráviacimi problémami, vyčerpaním alebo následkami stresu.
Preto je dôležité vedieť, ako sa môže infarkt prejaviť, kedy netreba čakať na zlepšenie a ktoré problémy si vyžadujú okamžité privolanie zdravotnej pomoci.
Video: Príznaky infarktu sa u žien môžu čiastočne líšiť. Pozrite sa, ktoré varovné signály si treba všímať.
Ženské srdce býva menšie a môže biť o niečo rýchlejšie
Srdce je svalový orgán, ktorý nepretržite pumpuje krv a zabezpečuje zásobovanie tela kyslíkom a živinami. Pri pokojovej frekvencii približne 60 až 100 úderov za minútu vykoná za rok desiatky miliónov stiahnutí.
Ženské srdce býva v priemere menšie ako mužské. Rozdiel však nemožno vyjadriť jedným presným údajom platným pre každého človeka. Jeho veľkosť a hmotnosť závisia aj od telesnej výšky, hmotnosti, kondície a zdravotného stavu.
Ženy mávajú v pokoji priemerne o niečo vyššiu tepovú frekvenciu. Menšie srdce totiž pri jednom stiahnutí spravidla vypudí menší objem krvi a organizmus to môže vyrovnávať mierne rýchlejším tepom. Neznamená to však, že každá žena musí mať vyšší pulz než každý muž.
Od telesnej stavby závisí aj množstvo krvi v organizme. Priemerne veľký dospelý muž jej môže mať približne 5 až 6 litrov, zatiaľ čo u ženy to býva často okolo 4 až 5 litrov. Ide však iba o orientačné hodnoty, pretože množstvo krvi súvisí najmä s veľkosťou tela.
Počas tehotenstva sa objem krvi zvyšuje a srdce musí prečerpať viac krvi než pred otehotnením. Srdcovú činnosť embrya možno pri ultrazvukovom vyšetrení niekedy zachytiť približne od šiesteho až siedmeho týždňa tehotenstva. Presný čas závisí od skutočného štádia tehotenstva aj od spôsobu vyšetrenia.
Najčastejším príznakom infarktu zostáva bolesť na hrudníku
Nie je pravda, že ženy pri infarkte zvyčajne nepociťujú bolesť na hrudníku. Aj u nich ide o najčastejší príznak. Nemusí však vždy ísť o ostrú alebo neznesiteľnú bolesť.
Človek môže cítiť:
- tlak, zvieranie alebo pálenie v strede hrudníka
- nepríjemnú ťažobu alebo pocit plnosti
- bolesť trvajúcu dlhšie než niekoľko minút
- ťažkosti, ktoré ustúpia a následne sa vrátia
- bolesť šíriacu sa do jednej alebo oboch rúk, ramien, krku, chrbta, čeľuste alebo hornej časti brucha
Infarkt vzniká vtedy, keď sa prietok krvi do časti srdcového svalu výrazne obmedzí alebo zastaví. Najčastejšou príčinou je krvná zrazenina, ktorá uzavrie koronárnu tepnu. Bez rýchlej liečby sa srdcový sval začne poškodzovať, preto pri podozrivých príznakoch rozhodujú minúty.
U žien sa môžu objaviť aj menej typické prejavy
Okrem bolesti alebo tlaku na hrudníku môžu ženy pociťovať aj ďalšie ťažkosti. Niektoré z nich sa objavia samostatne, iné sprevádzajú nepríjemný pocit na hrudníku.
Medzi možné príznaky patria:
- náhla dýchavičnosť
- studený pot
- nevoľnosť alebo vracanie
- závrat a pocit na odpadnutie
- výrazná slabosť
- nezvyčajná alebo náhle vzniknutá únava
- tlak či bolesť v hornej časti chrbta
- bolesť krku, ramena alebo čeľuste
- nepríjemný pocit v hornej časti brucha
- ťažkosti podobné poruche trávenia alebo páleniu záhy
Tieto príznaky nie sú špecifické iba pre infarkt. Môžu mať aj menej závažnú príčinu, preto podľa nich nemožno stanoviť diagnózu bez vyšetrenia. Problémom však je, že ženy ich môžu pripísať stresu, únave alebo tráveniu, a tým oddialiť privolanie pomoci.
Podozrivá je najmä náhla kombinácia viacerých príznakov, ich nezvyčajná intenzita alebo stav, ktorý sa postupne zhoršuje. Na infarkt treba myslieť aj vtedy, keď sa dýchavičnosť, nevoľnosť či bolesť chrbta objavia bez výraznej bolesti na hrudníku.
Ťažkosti sa niekedy môžu rozvíjať postupne
Nie každý infarkt sa začne náhle. U niektorých ľudí sa varovné príznaky objavujú postupne alebo sa opakovane vracajú. Nepríjemný pocit na hrudníku môže napríklad na chvíľu ustúpiť a následne sa znovu objaviť.
Niektoré ženy pred akútnou príhodou opisujú nezvyčajnú únavu, zhoršené dýchanie alebo poruchy spánku. Tieto prejavy však môžu mať veľa iných príčin a samy osebe nedokazujú, že ide o blížiaci sa infarkt.
Preto nie je správne tvrdiť, že určitý podiel žien nemá pri upchatí ciev „klasické“ príznaky. Výsledky jednotlivých štúdií sa líšia podľa veku pacientok, definície bolesti a spôsobu získavania údajov. Spoľahlivé je konštatovanie, že bolesť alebo nepríjemný pocit na hrudníku je najčastejším príznakom u oboch pohlaví, ale ženy môžu o niečo častejšie pociťovať aj sprievodné menej typické ťažkosti.
Zdravý životný štýl riziko znižuje, ale nevylučuje ho
Infarkt môže postihnúť aj ženu, ktorá pravidelne športuje, nefajčí a stravuje sa vyvážene. Zdravý životný štýl riziko výrazne znižuje, neposkytuje však absolútnu ochranu.
Pravdepodobnosť ochorenia ovplyvňujú aj:
- vek
- dedičné predispozície
- vysoký krvný tlak
- zvýšená hladina cholesterolu
- cukrovka
- obezita
- fajčenie
- nedostatok pohybu
- niektoré zápalové a autoimunitné ochorenia
- komplikácie počas tehotenstva
- hormonálne a metabolické faktory
U mladších žien môže byť infarkt v zriedkavejších prípadoch spôsobený aj samovoľným natrhnutím steny koronárnej tepny. Tento stav sa označuje ako spontánna disekcia koronárnej artérie a nemusí súvisieť s bežným ukladaním cholesterolu do ciev.
Pri podozrení na infarkt treba ihneď volať pomoc
Ak sa objaví nový alebo nezvyčajný tlak na hrudníku, dýchavičnosť, studený pot, nevoľnosť, výrazná slabosť alebo bolesť šíriaca sa do ruky, chrbta či čeľuste, netreba čakať, či problémy samy ustúpia.
Na Slovensku treba zavolať zdravotnú záchrannú službu na čísle 155 alebo tiesňovú linku 112. Postihnutý človek by nemal šoférovať do nemocnice sám. Jeho stav sa môže počas cesty prudko zhoršiť a posádka záchrannej služby môže začať s vyšetrením a potrebnými úkonmi už pred príchodom do nemocnice.
Ak je človek v bezvedomí a nedýcha normálne, treba postupovať podľa pokynov operátora tiesňovej linky a začať s oživovaním.
Búšenie srdca nemusí automaticky znamenať ochorenie
Búšenie srdca, odborne palpitácie, môže človek vnímať ako silné údery, zrýchlený tep, nepravidelné búšenie alebo pocit, že srdce vynecháva. Objaviť sa môže na hrudníku, ale niekedy ho cítiť aj v krku.
Palpitácie sú pomerne bežné a často nemajú nebezpečnú príčinu. Vyvolať ich môžu:
- telesná námaha
- stres, strach alebo úzkosť
- nedostatok spánku
- väčšie množstvo kofeínu
- alkohol
- fajčenie
- dehydratácia
- horúčka
- niektoré lieky
- hormonálne zmeny počas menštruácie, tehotenstva alebo menopauzy
To, že človek búšenie srdca vníma najmä večer alebo v posteli, automaticky neznamená vážne ochorenie. V tichu a pokoji si totiž tep môže viac uvedomovať.
Opakované palpitácie však môžu súvisieť aj s chudokrvnosťou, zvýšenou činnosťou štítnej žľazy alebo poruchou srdcového rytmu. Tvrdenie, že ich bežne spôsobuje „zablokovaná krčná chrbtica“, nie je dostatočne podložené medicínskymi dôkazmi.
Kedy treba búšenie srdca riešiť s lekárom?
Lekárske vyšetrenie je vhodné najmä vtedy, keď sa búšenie:
- pravidelne vracia
- objavuje čoraz častejšie
- trvá dlhšie
- vzniká pri fyzickej námahe
- sprevádza výrazne nepravidelný tep
- objaví u človeka so známym ochorením srdca
Okamžitú pomoc treba privolať, ak sa k palpitáciám pridá bolesť alebo tlak na hrudníku, závažná dýchavičnosť, výrazný závrat, stav na odpadnutie alebo strata vedomia.
Pri vyšetrení môže lekár podľa okolností vykonať elektrokardiogram, krvné testy alebo dlhodobejšie sledovanie srdcového rytmu pomocou Holterovho monitora.
Vysoký krvný tlak môže zostať celé roky bez príznakov
Vysoký krvný tlak väčšinou nebolí a nespôsobuje žiadne jednoznačné ťažkosti. Bolesť hlavy, začervenanie tváre, pulzovanie na krku ani krvácanie z nosa nie sú spoľahlivými znakmi hypertenzie.
Jediným spôsobom, ako vysoký tlak odhaliť, je správne vykonané meranie. Jedna zvýšená hodnota ešte nemusí automaticky znamenať hypertenziu. Tlak môže dočasne stúpnuť vplyvom stresu, námahy, kofeínu, bolesti alebo nedostatku spánku. Diagnóza sa preto zvyčajne opiera o opakované merania, domáce sledovanie alebo 24-hodinové ambulantné monitorovanie.
Pravidelná kontrola tlaku je dôležitá najmä preto, že neliečená hypertenzia postupne poškodzuje cievy a zvyšuje riziko infarktu, mozgovej príhody, poškodenia obličiek a ďalších komplikácií.
Ako správne merať krvný tlak doma?
Nesprávna poloha tela, rozprávanie, pohyb alebo nevhodná manžeta môžu výsledok výrazne skresliť. Pri domácom meraní treba dodržať tieto pravidlá:
- Minimálne 30 minút pred meraním nefajčite, necvičte ani nepite kávu, energetické nápoje či alkohol.
- Vyprázdnite si močový mechúr.
- Pred meraním pokojne seďte aspoň päť minút.
- Počas odpočinku a merania nerozprávajte ani nepoužívajte telefón.
- Sadnite si na stoličku s podopretým chrbtom.
- Chodidlá položte celou plochou na podlahu a neprekrížte nohy.
- Manžetu nasaďte na holé rameno, nie na oblečenie.
- Používajte overený tlakomer a správnu veľkosť manžety.
- Ruku si podoprite tak, aby bola manžeta približne vo výške srdca.
- Urobte dve merania s odstupom jednej minúty a výsledky si zapíšte.
Nie každý človek si musí merať tlak dvakrát denne. Frekvencia závisí od zdravotného stavu a odporúčania lekára. Pri nastavovaní liečby alebo posudzovaní možnej hypertenzie sa často meria ráno a večer počas niekoľkých po sebe nasledujúcich dní.
Srdce nepotrebuje 12 hodín cvičenia týždenne
Na podporu zdravia srdca nie je nevyhnutné cvičiť 12 hodín týždenne. Pre väčšinu dospelých sa odporúča najmenej 150 až 300 minút stredne intenzívnej aeróbnej aktivity za týždeň.
Alternatívou je 75 až 150 minút intenzívneho pohybu alebo primeraná kombinácia oboch úrovní záťaže. Aspoň dva dni v týždni by sa malo pridať aj posilňovanie hlavných svalových skupín.
Medzi vhodné aktivity patria:
- svižná chôdza
- jazda na bicykli
- plávanie
- tanec
- turistika
- primerané posilňovanie
- aktívna práca v záhrade
Jednoduché striedavé dvíhanie sa na špičky a päty aktivuje svaly lýtok a môže podporiť návrat krvi z dolných končatín. Ide však len o doplnkové cvičenie. Nedokáže liečiť vysoký krvný tlak, upchaté tepny ani závažné žilové ochorenie.
Ľudia, ktorí sa doteraz takmer nehýbali, by mali začínať postupne. Ak má človek diagnostikované ochorenie srdca, výraznú dýchavičnosť, bolesť na hrudníku alebo iné závažné zdravotné problémy, vhodnú intenzitu cvičenia by mal najskôr konzultovať s lekárom.
