Bolesť kolena pretrváva celé mesiace, no röntgenové vyšetrenie neukázalo jednoznačnú príčinu. Cvičenie ani liečba neprinášajú očakávanú úľavu a ťažkosti sa stále vracajú. V takom prípade nemusí problém súvisieť iba so samotným kolenným kĺbom. Zdroj bolesti sa niekedy nachádza v bedrovom kĺbe, okolitých svaloch alebo v oblasti driekovej chrbtice.
Mesiace vás trápi koleno. Nedokážete si pohodlne čupnúť, výstup po schodoch je nepríjemný a problémom môže byť aj kľaknutie či vstávanie zo stoličky. Prirodzene preto začnete hľadať príčinu priamo v bolestivom kĺbe.
Takýto postup je správny, pretože väčšina bolestí kolena skutočne súvisí so štruktúrami v kolene alebo v jeho bezprostrednom okolí. Príčinou môže byť artróza, poškodenie menisku alebo väzov, podráždenie šliach, zápal, úraz, preťaženie či nevhodný spôsob pohybu.
Ak však vyšetrenie neodhalí jasný problém a vhodne nastavená liečba dlhodobo nepomáha, lekár alebo fyzioterapeut môže posúdiť aj ďalšie časti pohybového aparátu.
Bolesť nemusí vždy vznikať tam, kde ju cítime
Ľudské telo je vzájomne prepojené, preto miesto, na ktorom človek cíti bolesť, nemusí byť vždy jej skutočným zdrojom. Tento jav sa označuje ako prenesená bolesť.
Bolesť v oblasti kolena môže v niektorých prípadoch súvisieť napríklad s bedrovým kĺbom. Problémy bedrového kĺbu sa totiž nemusia prejavovať iba v slabine alebo v boku. Bolesť sa môže šíriť aj do stehna a kolena.
Ďalšou možnosťou je podráždenie nervových štruktúr vychádzajúcich z driekovej chrbtice. Nervové korene vedú signály z chrbtice do dolných končatín. Ak je niektorý z nich podráždený napríklad vysunutou medzistavcovou platničkou alebo zúžením priestoru pre nerv, bolesť sa môže objaviť v stehne, kolene, predkolení alebo chodidle.
Človeka pritom nemusí výrazne bolieť chrbát. Niekedy sú najnápadnejším prejavom práve ťažkosti v končatine.
Údaj o 40 percentách nemožno zovšeobecňovať
Jedna často citovaná štúdia sledovala 369 pacientov s izolovanou bolesťou hornej alebo dolnej končatiny. Po vyšetrení pomocou mechanickej diagnostiky a terapie výskumníci zaradili 43,5 percenta účastníkov do skupiny s predpokladaným pôvodom príznakov v chrbtici. V skupine pacientov s bolesťou dolných končatín to bolo 39,4 percenta.
Tento výsledok však neznamená, že chrbtica spôsobuje približne 40 percent všetkých bolestí kolien alebo končatín v bežnej populácii. Išlo o jednu konkrétnu skupinu pacientov a pôvod príznakov výskumníci určovali najmä podľa ich opakovateľnej reakcie na pohyby chrbtice a následnú liečbu.
Štúdia preto podporuje potrebu zahrnúť chrbticu do vyšetrenia niektorých pacientov. Uvedené percentá však nemožno používať ako všeobecnú štatistiku platnú pre každého človeka s bolesťou kolena.
Normálny röntgen nevylučuje všetky problémy
Ak röntgen kolena neukáže významné zmeny, neznamená to, že bolesť nie je skutočná alebo že v kolene určite nie je žiadny problém. Röntgenové vyšetrenie zobrazuje najmä kosti, postavenie kĺbu a niektoré prejavy artrózy.
Mäkké tkanivá, medzi ktoré patria menisky, väzy, šľachy a kĺbová chrupavka, zobrazuje iba obmedzene. Na ich posúdenie môže lekár podľa okolností odporučiť ultrazvukové vyšetrenie alebo magnetickú rezonanciu. Ani tie však nie sú automaticky potrebné pri každej bolesti kolena.
Dôležité je tiež vedieť, že zobrazovacie vyšetrenia môžu odhaliť zmeny, ktoré priamo nespôsobujú ťažkosti. Opotrebovanie či drobné poškodenia sa môžu vyskytovať aj u ľudí bez bolesti. Nález preto musí lekár vždy porovnať s príznakmi a výsledkom klinického vyšetrenia.
Kedy môže bolesť súvisieť s chrbticou?
Na možnú súvislosť s driekovou chrbticou môžu upozorniť najmä tieto prejavy:
- bolesť sa šíri z krížov alebo zadku smerom do stehna, predkolenia či chodidla
- spolu s bolesťou sa objavuje mravčenie, pálenie alebo znížená citlivosť
- človek pociťuje slabosť v končatine
- intenzita alebo miesto bolesti sa opakovane mení pri pohyboch chrbtice
- ťažkosti výrazne ovplyvňuje dlhé sedenie, státie alebo určitá poloha tela
- primeraná liečba zameraná na koleno dlhodobo neprináša zlepšenie
Tieto príznaky samy osebe nepotvrdzujú, že zdroj bolesti je v chrbtici. Podobné prejavy môžu mať aj iné príčiny. Na stanovenie diagnózy je potrebné odborné vyšetrenie.
Vyšetriť treba celý pohybový aparát
Pri dlhodobých problémoch by sa vyšetrenie nemalo obmedziť iba na jednu snímku kolena. Lekár alebo fyzioterapeut môže podľa charakteru ťažkostí posúdiť pohyblivosť kolena, bedrového kĺbu aj chrbtice, svalovú silu, citlivosť, reflexy, stabilitu kĺbu a spôsob chôdze.
Dôležité sú aj okolnosti vzniku bolesti. Odborník sa môže pýtať, či jej predchádzal úraz, pri ktorých pohyboch sa zhoršuje, či sa objavuje aj v pokoji alebo v noci a či ju sprevádza opuch, stuhnutosť, nestabilita alebo zablokovanie kolena.
Takéto komplexné vyšetrenie pomáha rozlíšiť, či problém pochádza priamo z kolena, z inej časti pohybového aparátu alebo z kombinácie viacerých príčin.
Čo dokáže mechanická diagnostika?
Jedným z vyšetrovacích prístupov je mechanická diagnostika a terapia, známa aj ako McKenzieho metóda alebo MDT. Fyzioterapeut pri nej sleduje, ako sa príznaky menia pri opakovaných pohyboch a v rôznych polohách.
Ak určitý pohyb chrbtice opakovane zmierňuje bolesť v končatine alebo mení miesto, na ktorom ju človek cíti, môže to byť pre terapeuta užitočná informácia. Na jej základe môže zvoliť vhodné cvičenia a odporučiť úpravu pohybových návykov.
McKenzieho metóda však nie je neomylná a sama osebe nedokáže s absolútnou istotou určiť príčinu všetkých ťažkostí. Nenahrádza lekárske vyšetrenie ani potrebné zobrazovacie či neurologické vyšetrenia.
Rovnako nemožno tvrdiť, že cvičenie zamerané na chrbticu pomôže každému človeku s bolesťou kolena. Výber cvikov musí vychádzať z individuálneho nálezu.
Kedy nečakať a vyhľadať lekára
Bolesť kolena by mal čo najskôr posúdiť lekár, ak sa objavila po vážnejšom úraze, človek nedokáže končatinu zaťažiť alebo je koleno výrazne opuchnuté, horúce a začervenané. Vyšetrenie je potrebné aj vtedy, keď sa kĺb zablokoval, viditeľne zmenil tvar alebo sa opakovane podlamuje.
Rýchlu zdravotnú pomoc si vyžaduje nová alebo zhoršujúca sa slabosť dolnej končatiny, strata citlivosti v oblasti rozkroku, problémy s močením alebo udržaním stolice. Varovnými príznakmi sú tiež horúčka, nevysvetliteľné chudnutie, prekonané nádorové ochorenie či silná a postupne sa zhoršujúca bolesť v pokoji.
Dlhodobá bolesť si vyžaduje individuálny prístup
Ak vás koleno bolí celé mesiace a doterajšia liečba nepriniesla očakávané výsledky, neznamená to automaticky, že príčina je v chrbtici. Je to však jedna z možností, ktorú môže odborník pri komplexnom vyšetrení zvážiť.
U niekoho sa potvrdí problém priamo v kolene, u iného môže bolesť súvisieť s bedrovým kĺbom, chrbticou alebo spôsobom pohybu. Niekedy sa na vzniku ťažkostí podieľa viac faktorov naraz.
Najbezpečnejším riešením preto nie je náhodné skúšanie univerzálnych cvikov, ale dôkladné vyšetrenie a liečba prispôsobená konkrétnemu nálezu. Až po určení pravdepodobného zdroja bolesti možno zvoliť postup, ktorý má reálnu šancu priniesť zlepšenie.
