Väčšina ľudí už počula o déjà vu a mnohí ho zažili aj na vlastnej koži. Ide o krátky pocit, že situácia, ktorá sa práve odohráva, sa už niekedy v minulosti stala. Existuje však aj opačný jav. Nazýva sa jamais vu a objavuje sa vtedy, keď nám niečo dôverne známe začne na okamih pripadať cudzie, nové alebo zvláštne.
Môže ísť o slovo, ktoré používame každý deň, dobre známe miesto, bežný predmet alebo dokonca tvár blízkeho človeka. Hoci je takáto skúsenosť niekedy nepríjemná a znepokojujúca, ojedinelá a krátka epizóda spravidla neznamená, že človek trpí vážnym ochorením.
Dôležité však je, ako dlho pocit trvá, ako často sa opakuje a či ho sprevádzajú ďalšie príznaky.
Čo presne znamená jamais vu?
Pomenovanie jamais vu pochádza z francúzštiny a v doslovnom preklade znamená „nikdy nevidené“. Tento jav sa často opisuje ako protiklad déjà vu, no nejde iba o bežné zabúdanie.
Pri jamais vu človek často rozumovo vie, že danú vec, miesto alebo osobu pozná. Napriek tomu sa na krátku chvíľu nedostaví očakávaný pocit známosti. Predmet alebo situácia preto pôsobia cudzo, hoci človek o nich nestratil všetky vedomosti.
Nejde teda automaticky o skutočnú stratu pamäti ani o trvalú neschopnosť rozpoznávať okolie. Pri typickej krátkej epizóde sa pocit známosti po niekoľkých sekundách vráti.
Keď bežné slovo začne vyzerať nesprávne
Jedným z najznámejších príkladov je opakované čítanie alebo písanie rovnakého slova. Ak sa na jednoduché slovo pozeráme príliš dlho alebo ho mnohokrát za sebou napíšeme, môže postupne začať vyzerať čudne. Človek zrazu pochybuje, či je napísané správne, prípadne nadobudne dojem, že pochádza z cudzieho jazyka.
Takúto skúsenosť skúmal aj tím kognitívneho neuropsychológa z francúzskej Université Grenoble Alpes. Výskumníci požiadali účastníkov, aby opakovane písali rovnaké slová. Časť z nich po určitom počte opakovaní uviedla zvláštny pocit, stratu obvyklého významu slova alebo pochybnosť, či je napísané správne.
Výskumníci tento laboratórne vyvolaný zážitok prirovnali k jamais vu. Zároveň však upozornili, že umelo vytvorený pocit nemusí úplne zodpovedať spontánnej skúsenosti z bežného života.
Pri opakovaní slov môže zohrávať úlohu jav nazývaný sémantické nasýtenie. Znamená to, že často opakované slovo môže na krátky čas pôsobiť, akoby stratilo svoj význam. Tento efekt sa niekedy označuje aj ako odcudzenie slova.
Jamais vu sa netýka iba slov
Pocit náhlej neznámosti sa môže objaviť v rôznych situáciách. Človek napríklad vojde do vlastnej izby a na niekoľko okamihov má dojem, že zariadenie vyzerá cudzo. Podobná skúsenosť sa môže dostaviť v obchode, do ktorého chodí pravidelne, alebo pri pohľade na predmet, ktorý používa každý deň.
Jamais vu môže mať viacero podôb:
- známe slovo vyzerá cudzo alebo nesprávne
- vlastný byt či pracovisko na chvíľu pôsobia neznámo
- bežný predmet vyzerá, akoby ho človek videl prvýkrát
- obľúbené oblečenie zrazu nepôsobí povedome
- známe miesto vyvolá krátku dezorientáciu
- tvár priateľa alebo člena rodiny sa na okamih zdá byť cudzia
Najmä posledný príklad môže človeka výrazne vystrašiť. Treba však odlíšiť krátky pocit nezvyčajnosti od skutočnej neschopnosti rozpoznať blízkeho človeka. Ak problém neodznie, opakuje sa alebo ho sprevádzajú ďalšie ťažkosti, nemusí ísť o bežné jamais vu a je vhodné vyhľadať lekára.
Koľko ľudí jamais vu zažilo?
Niekedy sa uvádza, že tento pocit pozná viac než polovica ľudí. Takýto presný údaj však nemožno považovať za jednoznačne potvrdený pre celú populáciu.
Jamais vu je subjektívny, krátky a pomerne ťažko opísateľný zážitok. Výsledky prieskumov preto závisia od použitej definície, spôsobu kladenia otázok aj od toho, či si ľudia na podobnú skúsenosť dokážu spomenúť.
Možno teda povedať, že jamais vu sa objavuje aj u zdravých ľudí, no jeho presný výskyt v populácii nie je spoľahlivo stanovený.
Čo sa počas jamais vu odohráva v mozgu?
Presný mechanizmus vzniku jamais vu zatiaľ nie je úplne objasnený. Príliš zjednodušené je preto tvrdenie, že ide o jednoznačný „skrat“ medzi dvoma konkrétnymi časťami mozgu.
Na vytváraní spomienok, rozpoznávaní a pocite známosti spolupracuje viacero mozgových oblastí. Dôležitú úlohu v týchto procesoch zohrávajú štruktúry v spánkových lalokoch vrátane hipokampu. Vedci predpokladajú, že pri jamais vu môže na chvíľu vzniknúť nesúlad medzi objektívnym rozpoznaním a subjektívnym pocitom známosti.
Jednoducho povedané, človek môže vedieť, že určitú vec pozná, ale na krátky čas ju ako známu nepociťuje. Neznamená to, že sa príslušná spomienka vymazala. Skôr sa na okamih neprejaví očakávaný pocit, ktorý bežne sprevádza kontakt so známym človekom, miestom alebo predmetom.
Výskum tohto javu však pokračuje a nie všetky podrobnosti sú už vedecky vysvetlené.
Úlohu môžu zohrávať únava, stres aj nedostatok spánku
Krátka epizóda jamais vu sa môže objaviť aj u človeka bez neurologického alebo psychického ochorenia. Pravdepodobnejšia môže byť počas obdobia vyčerpania, intenzívneho sústredenia, nedostatku spánku alebo veľkého stresu.
Únava a nevyspatosť môžu nepriaznivo ovplyvniť pozornosť, pracovnú pamäť aj rýchlosť spracovania informácií. Podobne môže pôsobiť výrazná úzkosť alebo psychické preťaženie. To však neznamená, že každé jamais vu má jednu z týchto príčin.
Samotný krátky pocit neznámosti nestačí na stanovenie žiadnej diagnózy. Lekár pri posudzovaní prihliada aj na trvanie epizód, ich frekvenciu, okolnosti vzniku a prípadné sprievodné prejavy.
Môže jamais vu súvisieť s migrénou alebo epilepsiou?
Pocity nezvyčajnej známosti alebo neznámosti sa môžu v niektorých prípadoch objaviť v súvislosti s migrénou, najmä pri migréne s aurou. Nie sú však typickým ani nevyhnutným príznakom každej migrény.
Podobné zážitky boli opísané aj pri fokálnych epileptických záchvatoch, ktoré vznikajú v spánkovom laloku. Epileptická aura pritom nie je iba upozornením, že záchvat príde. Z neurologického hľadiska môže byť už samotnou počiatočnou časťou fokálneho záchvatu.
To však neznamená, že každý človek, ktorý raz zažil jamais vu, má migrénu alebo epilepsiu. Ojedinelý, niekoľkosekundový pocit bez ďalších príznakov sa môže objaviť aj u zdravého človeka. Diagnózu nemožno určiť len na základe jedného takéhoto zážitku.
Kedy je vhodné obrátiť sa na lekára?
Jednorazová a veľmi krátka epizóda, po ktorej sa človek cíti úplne normálne, zvyčajne nie je dôvodom na paniku. Lekárske vyšetrenie je však vhodné, ak sa pocity neznámosti začnú objavovať pravidelne, trvajú nezvyčajne dlho alebo postupne zasahujú do bežného života.
Pozornosť treba zvýšiť najmä vtedy, keď sa spolu s nimi objaví:
- silná alebo neobvyklá bolesť hlavy
- výrazná zmätenosť
- výpadok pamäti
- porucha reči alebo videnia
- nereagovanie na oslovenie
- strata kontaktu s okolím
- mimovoľné opakované pohyby
- strata vedomia
- kŕče alebo iné príznaky záchvatu
Ak ide o nový náhly neurologický príznak, najmä s poruchou reči, slabosťou končatiny, poklesnutým kútikom, vážnou dezorientáciou alebo stratou vedomia, treba vyhľadať okamžitú zdravotnú pomoc.
Pri opakovaných epizódach môže pomôcť zapisovať si, kedy sa objavili, ako dlho trvali, čo im predchádzalo a či sa pridružila bolesť hlavy, nevoľnosť, porucha vnímania alebo iné ťažkosti. Tieto údaje môžu byť užitočné pre všeobecného lekára alebo neurológa.
Jamais vu je zaujímavým príkladom toho, že rozpoznanie a pocit známosti nie sú úplne totožné procesy. Mozog môže určitú vec správne identifikovať, no na krátky okamih ju nemusí vnímať ako dôverne známu. Vo väčšine ojedinelých prípadov tento zvláštny pocit rýchlo zmizne. Ak sa však opakuje alebo ho sprevádzajú ďalšie príznaky, netreba ho ignorovať.
