Môže sa riešenie jedného z najväčších zdravotných problémov súčasnosti skrývať v tele hada? Hoci to znie nezvyčajne, vedci skutočne objavili v krvi pytóna molekulu, ktorá počas pokusov na laboratórnych myšiach znižovala príjem potravy a podporovala úbytok telesnej hmotnosti. Výsledky vzbudili veľký záujem odborníkov, no zároveň upozorňujú, že výskum je zatiaľ len na začiatku a nie je známe, či by podobný efekt nastal aj u ľudí.
Výskumníci zo Stanfordovej univerzity sa zamerali na metabolizmus pytónov, ktoré sú známe svojou schopnosťou prežiť veľmi dlhé obdobia bez potravy. Práve pri skúmaní ich krvi objavili látku nazvanú pTOS (para-tyramín-O-sulfát), ktorá sa po nakŕmení objavuje vo výrazne vyšších koncentráciách.
Pytóny fascinujú vedcov svojím metabolizmom
Pytóny patria medzi živočíchy s mimoriadne nezvyčajným spôsobom prijímania potravy. Dokážu skonzumovať korisť, ktorá predstavuje významnú časť ich vlastnej hmotnosti, a následne vydržia bez jedla celé týždne alebo dokonca mesiace.
Po nakŕmení sa ich organizmus dostáva do špeciálneho režimu. Metabolizmus sa prudko zrýchli, tráviaci systém pracuje naplno a niektoré orgány sa dočasne zväčšia, aby zvládli spracovať veľké množstvo potravy. Tieto výnimočné schopnosti vedcov fascinujú už dlhé roky a stali sa dôvodom podrobnejšieho skúmania.
V krvi objavili stovky metabolických látok
Vedci analyzovali vzorky krvi od pytónov pred prijatím potravy a po ňom. Zistili, že po nakŕmení sa výrazne zvýšili hladiny viac ako dvoch stoviek rôznych metabolitov.
Najväčšiu pozornosť však vzbudila molekula pTOS. Jej koncentrácia po jedle vzrástla viac než tisícnásobne, čo naznačovalo, že by mohla zohrávať dôležitú úlohu pri regulácii energetického hospodárenia organizmu.
Pokusy na myšiach priniesli zaujímavé výsledky
Po objavení pTOS sa výskumníci rozhodli otestovať jej účinky na obéznych laboratórnych myšiach.
Počas 28 dní dostávali myši pravidelné dávky tejto látky. V porovnaní s kontrolnou skupinou prijímali menej potravy a schudli približne 9 percent svojej telesnej hmotnosti.
Vedci zároveň nepozorovali pokles fyzickej aktivity ani úbytok svalovej hmoty. U zvierat sa neobjavili ani známky nevoľnosti, ktoré sa často spájajú s niektorými súčasnými liekmi používanými pri liečbe obezity.
Odborníci však zdôrazňujú, že tieto výsledky boli zaznamenané výlučne u myší. Nie je možné automaticky predpokladať, že rovnaké účinky sa prejavia aj u ľudí.
Funguje odlišne ako známe lieky na chudnutie
Súčasné lieky na redukciu hmotnosti, ako sú Ozempic, Wegovy alebo Mounjaro, ovplyvňujú hormóny regulujúce hlad a zároveň spomaľujú vyprázdňovanie žalúdka. Práve preto môžu u niektorých pacientov vyvolávať tráviace ťažkosti či nevoľnosť.
Podľa doterajších poznatkov pTOS využíva iný mechanizmus. Výskumníci zistili, že pôsobí na hypotalamus, časť mozgu zodpovednú za reguláciu hladu, pocitu sýtosti a energetickej rovnováhy.
Zdá sa, že molekula aktivuje nervové bunky spojené s pocitom nasýtenia bez výrazného ovplyvnenia tráviaceho systému. Presný mechanizmus jej pôsobenia však vedci stále skúmajú.
K lieku vedie ešte dlhá cesta
Hoci výsledky vyzerajú sľubne, odborníci upozorňujú, že zatiaľ nejde o nový liek na chudnutie. Výskum sa nachádza v ranom štádiu a pred prípadným využitím v medicíne bude potrebné uskutočniť rozsiahle klinické štúdie.
Vedci budú musieť potvrdiť nielen účinnosť látky u ľudí, ale aj jej bezpečnosť pri dlhodobom používaní. Až následne by mohlo dôjsť k vývoju lieku založeného na tomto princípe.
Zaujímavosťou je, že pTOS sa v malých množstvách prirodzene nachádza aj v ľudskom organizme a jeho hladina po jedle stúpa. To naznačuje, že môže byť súčasťou prirodzených mechanizmov regulácie hladu aj u človeka.
Príroda už vedcom pomohla viackrát
Nie je to prvý prípad, keď sa vedci pri vývoji liekov inšpirujú zvieracou ríšou. Aj vývoj niektorých moderných liekov na cukrovku a obezitu bol ovplyvnený objavmi látok nachádzajúcich sa u živočíchov.
Práve preto odborníci čoraz častejšie skúmajú zvieratá s neobvyklými metabolickými schopnosťami. Pytóny, ktoré dokážu dlhodobo hladovať a následne spracovať veľké množstvo potravy bez vážnych zdravotných následkov, predstavujú z tohto pohľadu mimoriadne zaujímavý model.
Či sa molekula pTOS raz stane základom novej generácie liekov na obezitu, ukáže až ďalší výskum. Už dnes je však jasné, že príroda stále ukrýva množstvo mechanizmov, ktoré by mohli v budúcnosti pomôcť pri liečbe metabolických ochorení.
