Približne 90 percent ľudí na svete uprednostňuje pri väčšine každodenných činností pravú ruku. Píšu ňou, držia príbor, hádžu loptu alebo vykonávajú jemné manuálne úkony. Tento jav je natoľko rozšírený, že ho väčšina z nás považuje za samozrejmosť. Vedcov však už dlhé desaťročia zaujíma, prečo je praváctvo u človeka také dominantné a prečo sa podobná prevaha jednej strany nevyskytuje u našich najbližších príbuzných v živočíšnej ríši.
Najnovší výskum priniesol zaujímavé vysvetlenie. Naznačuje, že korene ľudského praváctva môžu siahať hlboko do minulosti a súvisieť s dvoma významnými míľnikmi evolúcie – vzpriamenou chôdzou a postupným zväčšovaním mozgu.
Človek je medzi primátmi výnimočný
Aj keď šimpanzy, gorily či iné druhy primátov dokážu pri niektorých činnostiach uprednostňovať jednu ruku pred druhou, na úrovni celej populácie sa u nich nevyskytuje taká výrazná prevaha jednej strany ako u ľudí.
Práve tento rozdiel zaujal vedcov, ktorí analyzovali údaje od viac ako dvetisíc jedincov zo 41 druhov opíc a ľudoopov. Výsledky následne porovnali s poznatkami o evolučnom vývoji človeka.
Video k téme:
Vzpriamená chôdza mohla pripraviť pôdu pre dominanciu jednej ruky
Podľa výsledkov výskumu sa výraznejšia preferencia jednej ruky mohla začať rozvíjať v období, keď sa naši dávni predkovia začali pohybovať po dvoch nohách.
Prechod na vzpriamenú chôdzu znamenal zásadnú zmenu. Horné končatiny už neboli potrebné na pohyb a získali nové využitie. Ruky sa mohli viac zapájať do prenášania predmetov, získavania potravy, používania nástrojov a ďalších činností, ktoré si vyžadovali presnosť a koordináciu.
Vedci predpokladajú, že práve uvoľnenie rúk vytvorilo podmienky na ich postupnú špecializáciu. Samotná vzpriamená chôdza však podľa nich nestačí na vysvetlenie dnešnej výraznej prevahy pravákov.
Dôležitú úlohu mohol zohrať aj rast mozgu
Druhým významným faktorom bol pravdepodobne vývoj mozgu. Výskumníci zistili, že po zohľadnení veľkosti mozgu a anatomických znakov súvisiacich s bipedalizmom sa človek prestáva javiť ako výnimočná odchýlka medzi ostatnými primátmi.
To naznačuje, že zväčšovanie mozgu mohlo podporiť špecializáciu jednotlivých mozgových hemisfér. Práve tá sa následne mohla prejaviť výraznejšou preferenciou jednej ruky.
Výsledky štúdie preto naznačujú, že dominancia pravej ruky nie je náhodná, ale môže byť vedľajším dôsledkom evolučných zmien, ktoré formovali moderného človeka.
Praváctvo sa pravdepodobne vyvíjalo postupne
Podľa vytvorených modelov najstarší ľudskí predkovia zrejme nevykazovali takú výraznú prevahu pravej ruky ako dnešní ľudia. Ich preferencia jednej strany mohla byť podobná tomu, čo dnes pozorujeme u šimpanzov alebo goríl.
Situácia sa začala meniť s vývojom rodu Homo. Počas státisícov rokov sa orientácia na pravú ruku postupne posilňovala a najvýraznejšie sa prejavila až u človeka rozumného (Homo sapiens).
Práve u moderného človeka dosiahla úroveň, ktorú poznáme dnes – približne deväť z desiatich ľudí používa prednostne pravú ruku.
Výnimkou bol človek floreský
Zaujímavé výsledky priniesli aj odhady týkajúce sa vyhynutých druhov človeka. Medzi nimi vyčnieval človek floreský (Homo floresiensis), často prezývaný aj „hobit“ z Indonézie.
Podľa vedcov mohol vykazovať slabšiu preferenciu pravej ruky než moderní ľudia. Súvisieť to mohlo s jeho menším mozgom a telesnou stavbou, ktorá naznačuje kombináciu vzpriamenej chôdze a častejšieho pohybu v stromovom prostredí.
Keďže ide o odhady založené na vedeckých modeloch, nemožno ich považovať za úplne definitívne závery. Predstavujú však zaujímavý pohľad na vývoj dominancie rúk počas evolúcie.
Prečo existujú ľaváci?
Aj napriek výraznej prevahe pravákov tvorí približne desať percent populácie skupina ľavákov. Otázka, prečo ľavorukosť pretrváva, zatiaľ nemá jednoznačnú odpoveď.
Súčasné výskumy naznačujú, že na formovaní dominancie ruky sa podieľa kombinácia genetických, biologických a vývojových faktorov. Rozdiely môžu vzniknúť už počas vývoja mozgu pred narodením.
Vedci sa však zhodujú, že presný mechanizmus zatiaľ nie je úplne objasnený. Ľavorukosť preto zostáva jednou z oblastí, ktoré si vyžadujú ďalší výskum.
Podobné preferencie možno pozorovať aj u zvierat
Zaujímavé je, že určitú preferenciu jednej končatiny možno pozorovať aj u niektorých ďalších živočíchov.
Napríklad klokany často používajú jednu prednú labu častejšie než druhú. Papagáje si zase zvyknú držať potravu v tom istom, preferovanom pazúre. Takéto prejavy naznačujú, že dominancia jednej strany tela nemusí byť výlučne ľudskou záležitosťou.
Zatiaľ však nie je jasné, či ide o rovnaké evolučné mechanizmy, aké viedli k výraznej prevahe pravákov u človeka.
Vedci majú silné vysvetlenie, nie definitívnu odpoveď
Najnovší výskum neprináša konečné riešenie jednej z najstarších otázok antropológie. Poskytuje však presvedčivé dôkazy, že dominancia pravej ruky môže súvisieť s dvoma zásadnými udalosťami v evolúcii človeka – prechodom na vzpriamenú chôdzu a výrazným rastom mozgu.
Prečo sa tento trend napokon ustálil práve na približne 90 percentách populácie a prečo ľavorukosť nikdy úplne nezanikla, zostáva predmetom ďalšieho skúmania. Zdá sa však, že odpoveď treba hľadať v dávnej minulosti, keď naši predkovia začali kráčať po dvoch nohách a ich mozog sa postupne menil na orgán, ktorý dnes považujeme za jednu z najväčších predností ľudského druhu.
