Búrky patria medzi najvýraznejšie a zároveň najnebezpečnejšie prejavy počasia. Mnohí ľudia ich obdivujú z pohodlia domova, keď nočnú oblohu osvetľujú mohutné blesky a vzduch sa otriasa hromom. Situácia však môže byť nebezpečná vo chvíli, keď vás búrka zastihne vonku – na turistike, pri vode, v horách alebo počas jazdy na bicykli.
Práve preto je dôležité vedieť, ako búrka vzniká, čo sa počas nej deje v atmosfére a najmä to, ako sa správne zachovať v rizikovej situácii.
Búrky sa u nás najčastejšie objavujú od jari do konca leta
Na Slovensku aj v Česku je hlavná búrková sezóna typická najmä pre obdobie od mája do začiatku septembra. V teplých mesiacoch sa vytvárajú vhodné podmienky na vznik mohutných búrkových oblakov, ktoré prinášajú intenzívne zrážky, silný vietor, krupobitie aj elektrické výboje.
Počet búrok sa každý rok líši v závislosti od počasia a regiónu. Niektoré oblasti zaznamenávajú len niekoľko výrazných búrok za sezónu, iné ich môžu zažiť podstatne viac.
Základom každej búrky je oblak kumulonimbus
Každá búrka vzniká v oblaku nazývanom kumulonimbus. Ide o mohutný vertikálne vyvinutý oblak, ktorý sa tvorí pri intenzívnom stúpaní teplého a vlhkého vzduchu.
Spodná časť oblaku sa zvyčajne nachádza vo výške približne 500 až 2 000 metrov nad zemou. Vrchol kumulonimbu môže v našich zemepisných šírkach dosahovať približne 7 až 12 kilometrov, v tropických oblastiach dokonca aj viac než 15 kilometrov.
Keď oblak dosiahne hranicu troposféry, teda vrstvy atmosféry, v ktorej vzniká väčšina počasia, jeho rast smerom nahor sa spomalí. Následne sa začne rozširovať do strán a vytvára typický tvar kovadliny, ktorý býva viditeľný aj z veľkej vzdialenosti.
Vo vnútri oblaku pritom prebiehajú veľmi silné vzostupné aj zostupné prúdy vzduchu. V extrémnych prípadoch môžu mať rýchlosť vyššiu než 100 km/h, pri veľmi silných búrkach aj výrazne viac.
Ako vzniká blesk?
Blesk je elektrický výboj vznikajúci medzi oblakmi alebo medzi oblakom a zemou. V búrkovom oblaku dochádza k oddeľovaniu elektrických nábojov – horná časť oblaku býva zvyčajne kladne nabitá a spodná záporne.
Keď rozdiel elektrického napätia narastie na veľmi vysokú hodnotu, atmosféra už nedokáže pôsobiť ako izolant a dôjde k elektrickému výboju.
Pri blesku môže napätie dosahovať desiatky až stovky miliónov voltov a elektrický prúd často prekračuje 30-tisíc ampérov. Presné hodnoty sa však pri jednotlivých bleskoch líšia.
Samotný výboj vzniká vo viacerých fázach. Najprv sa smerom k zemi pohybuje takzvaný stupňovitý vodca, ktorý vytvára cestu pre hlavný výboj. Keď sa spojí s výbojom stúpajúcim zo zeme, vznikne intenzívny spätný výboj – práve ten vytvára jasný záblesk, ktorý vidíme ako blesk.
Blesk dokáže zohriať vzduch na extrémnu teplotu
Teplota vo vnútri kanála blesku môže krátkodobo dosahovať približne 30-tisíc stupňov Celzia. To je niekoľkonásobne viac než teplota na povrchu Slnka, ktorá je približne 5 500 stupňov Celzia.
Extrémne rýchle zahriatie spôsobí prudké rozpínanie okolitého vzduchu. Výsledkom je tlaková vlna, ktorú počujeme ako hrom.
Preto vždy najskôr vidíme záblesk a až následne počujeme hrom. Svetlo sa totiž šíri podstatne rýchlejšie než zvuk.
Na Zemi udrú každú sekundu desiatky bleskov
Podľa meteorologických odhadov zasiahne Zem každú sekundu približne 40 až 100 bleskov. Denne tak na planéte vzniknú milióny elektrických výbojov a desaťtisíce búrok.
Hoci väčšina bleskov udrie mimo obývaných oblastí, každý rok spôsobujú požiare, výpadky elektriny aj zranenia ľudí.
Ako sa správne správať počas búrky?
Ak vás búrka zastihne vonku, odborníci odporúčajú dodržiavať niekoľko základných pravidiel:
- neukrývajte sa pod osamelými stromami
- vyhýbajte sa otvoreným lúkam, hrebeňom a vrcholom kopcov
- okamžite opustite vodu aj brehy jazier
- nedržte v rukách kovové predmety, napríklad rybárske prúty či golfové palice
- ak ste na bicykli, motocykli alebo kolobežke, zosadnite a vzdiaľte sa od kovovej konštrukcie
- počas búrky si nesadajte na zem úplne naplocho
Za najbezpečnejšie miesto sa považuje pevná budova s elektroinštaláciou a hromozvodom alebo uzavreté auto s kovovou karosériou. Auto je bezpečné nie kvôli pneumatikám, ale preto, že kovová konštrukcia funguje ako takzvaná Faradayova klietka a elektrický prúd odvedie po povrchu vozidla.
Ak sa nemáte kam ukryť, odporúča sa znížiť svoj profil – napríklad si čupnúť s nohami pri sebe a minimalizovať kontakt so zemou. Nikdy si však neľahajte na zem úplne celým telom.
Búrky sú síce fascinujúcim prírodným javom, no zároveň predstavujú reálne nebezpečenstvo. Správne rozhodnutie a znalosť základných pravidiel môžu výrazne znížiť riziko zranenia alebo zásahu bleskom.
