Vek uvedený v občianskom preukaze nemusí presne odrážať skutočný stav nášho mozgu. Vedci dnes vedia, že niektorí ľudia si aj vo vyššom veku zachovávajú veľmi dobrú pamäť, schopnosť sústrediť sa a mentálnu sviežosť, zatiaľ čo iní začnú pociťovať výraznejší pokles kognitívnych schopností podstatne skôr. Odborníci preto čoraz častejšie hovoria o biologickom veku mozgu, ktorý môže byť ovplyvnený najmä životným štýlom, zdravotným stavom a každodennými návykmi.
Moderný výskum zároveň ukazuje, že starnutie mozgu nie je úplne nevyhnutný ani rovnako rýchly proces u každého človeka. Hoci genetika hrá určitú úlohu, veľký význam má aj to, ako sa hýbeme, ako spíme, čo jeme a či zostávame psychicky a sociálne aktívni.
Mozog si dokáže vytvárať nové spojenia aj vo vyššom veku
Dlhé roky prevládal názor, že mozog po dospelosti postupne stráca schopnosť výraznejších zmien. Dnes už vedci vedia, že nervová sústava si počas života zachováva určitú mieru neuroplasticity, teda schopnosti vytvárať a upravovať nervové spojenia.
Táto vlastnosť je dôležitá pre učenie, pamäť aj prispôsobovanie sa novým situáciám. Pravidelná mentálna aktivita, pohyb a sociálne kontakty môžu pomáhať udržiavať mozog v lepšej kondícii aj vo vyššom veku.
To však neznamená, že mozog nestarne vôbec. S pribúdajúcim vekom prirodzene dochádza k určitým zmenám, napríklad k pomalšiemu spracovaniu informácií či miernemu zhoršeniu krátkodobej pamäte. Rozdiel však spočíva v tom, že priebeh týchto zmien možno do určitej miery ovplyvniť.
Chronický zápal a nekvalitný spánok môžu mozgu škodiť
Vedci skúmajú viacero faktorov, ktoré môžu urýchľovať starnutie mozgu. Medzi najčastejšie patrí chronický zápal nízkej intenzity, ktorý sa spája so starnutím organizmu. V odbornej literatúre sa niekedy používa aj termín inflammaging.
Takýto dlhodobý zápal môže negatívne vplývať na cievy, bunky aj nervové tkanivo. Vyššie riziko býva spojené napríklad s obezitou, fajčením, nedostatkom pohybu či chronickým stresom.
Dôležitú úlohu zohráva aj kvalitný spánok. Počas hlbokého spánku totiž mozog aktívne odstraňuje niektoré odpadové látky vznikajúce počas dňa. Ak človek dlhodobo spí málo alebo nekvalitne, môže to negatívne ovplyvniť pamäť, koncentráciu aj celkové fungovanie mozgu.
Významná časť rizikových faktorov demencie sa dá ovplyvniť
Odborníci upozorňujú, že nie všetkým formám demencie sa dá zabrániť. Veľká časť rizikových faktorov však súvisí so životným štýlom a zdravotným stavom.
Významná časť prípadov demencie súvisí s faktormi, ktoré možno aspoň čiastočne ovplyvniť. Patrí medzi ne najmä vysoký krvný tlak, cukrovka, obezita, fajčenie, nedostatok pohybu, sociálna izolácia, strata sluchu či nízka mentálna aktivita.
Neznamená to však, že zdravý životný štýl poskytuje úplnú ochranu pred ochoreniami mozgu. Riziko môže znížiť, no úplne ho odstrániť nedokáže.
Pravidelný pohyb patrí medzi najlepšie preskúmané ochranné faktory
Jedným z najspoľahlivejšie preskúmaných spôsobov podpory zdravia mozgu je pravidelná fyzická aktivita. Pohyb zlepšuje prekrvenie mozgu, podporuje zdravie ciev, pomáha regulovať hladinu cukru v krvi a môže priaznivo vplývať aj na psychiku.
Pri cvičení telo produkuje rôzne biologicky aktívne látky, ktoré môžu podporovať fungovanie nervových buniek. Výskumy zároveň naznačujú, že pravidelná aeróbna aktivita môže priaznivo vplývať na hippocampus, oblasť mozgu dôležitú pre pamäť a učenie.
Odborníčka uvádza, že pravidelné cvičenie môže pomáhať zlepšovať pamäťové schopnosti a podporovať zdravé starnutie mozgu.
Najčastejšie odporúčané aktivity zahŕňajú:
- svižnú chôdzu
- plávanie
- bicyklovanie
- tanec
- cvičenie s vlastnou hmotnosťou
- ľahký silový tréning
Pozitívne účinky sa pritom objavujú aj u ľudí, ktorí začnú s pohybom vo vyššom veku.
Netreba vrcholový šport, dôležitá je pravidelnosť
Pre zdravie mozgu nie sú nevyhnutné extrémne športové výkony. Odborné odporúčania najčastejšie hovoria o pravidelnom pohybe strednej intenzity.
Svetová zdravotnícka organizácia odporúča dospelým aspoň 150 minút pohybu strednej intenzity týždenne alebo 75 minút intenzívnej aktivity. Ide napríklad o rýchlu chôdzu, bicyklovanie či plávanie.
Dôležité je aj posilňovanie svalov aspoň dvakrát týždenne. Silový tréning pomáha nielen svalom a kostiam, ale môže podporovať aj koncentráciu, koordináciu a celkovú samostatnosť vo vyššom veku.
Mozgu prospieva aj učenie a kontakt s ľuďmi
Kondícia mozgu nezávisí len od pohybu. Veľký význam má aj mentálna aktivita a sociálne kontakty. Ľudia, ktorí sa pravidelne učia nové veci, čítajú, riešia úlohy alebo zostávajú spoločensky aktívni, si často dlhšie udržiavajú dobré kognitívne schopnosti.
Vedci hovoria o takzvanej kognitívnej rezerve, teda schopnosti mozgu lepšie zvládať prirodzené zmeny spojené so starnutím. K jej budovaniu môže prispievať vzdelávanie, nové záľuby, komunikácia s ľuďmi či aktívny spoločenský život.
Nikdy nie je neskoro začať
Odborníci sa zhodujú, že pozitívne zmeny životného štýlu majú význam v každom veku. Hoci nie je možné úplne zastaviť biologické starnutie, pravidelný pohyb, kvalitný spánok, zdravá strava, sociálne kontakty a mentálna aktivita môžu pomôcť udržiavať mozog v lepšej kondícii čo najdlhšie.
Najdôležitejšia pritom nie je krátkodobá intenzívna snaha, ale dlhodobá pravidelnosť. Aj obyčajná každodenná prechádzka alebo postupné budovanie zdravších návykov môže mať pre mozog významný prínos.
