Mozog sa počas života prirodzene mení. S pribúdajúcim vekom sa môže zhoršovať rýchlosť spracovania informácií, pamäť či schopnosť sústredenia. Odborníci však upozorňujú, že rýchlosť týchto zmien nezávisí iba od veku. Významnú úlohu zohráva aj životný štýl.
Výskumy ukazujú, že pravidelný pohyb, kvalitný spánok, nefajčenie, zdravá telesná hmotnosť, sociálne kontakty a zvládanie stresu sú spojené s lepším zdravím mozgu a nižším rizikom kognitívneho úpadku vo vyššom veku. To neznamená, že dokážu zabrániť starnutiu, môžu však prispieť k dlhšiemu zachovaniu mentálnej sviežosti.
Čo prospieva mozgu podľa odborníkov?
Dobrou správou je, že väčšina odporúčaní nevyžaduje drahé pomôcky ani radikálne zmeny životného štýlu.
Pravidelný pohyb
Fyzická aktivita patrí medzi najlepšie preskúmané faktory podporujúce zdravie mozgu. Chôdza, bicyklovanie, plávanie či iné aeróbne aktivity zlepšujú prekrvenie mozgu a podporujú zdravie ciev. Viaceré štúdie naznačujú, že aktívni ľudia si vo vyššom veku častejšie zachovávajú lepšie kognitívne schopnosti.
Kvalitný spánok
Počas spánku mozog spracováva informácie získané počas dňa a podporuje procesy dôležité pre učenie a pamäť. Dlhodobý nedostatok spánku býva spojený so zhoršenou koncentráciou, horšou pamäťou a vyšším rizikom niektorých zdravotných problémov.
Odborníci preto odporúčajú venovať pozornosť nielen dĺžke, ale aj kvalite spánku.
Nefajčiť
Fajčenie poškodzuje cievy v celom tele vrátane tých, ktoré zásobujú mozog kyslíkom a živinami. Dlhodobé fajčenie je spojené so zvýšeným rizikom cievnych ochorení a môže nepriaznivo vplývať aj na kognitívne funkcie.
Udržiavať si primeranú hmotnosť
Nadbytočné množstvo telesného tuku býva spojené s vyšším výskytom zdravotných problémov, ktoré môžu ovplyvňovať aj zdravie mozgu. Vyvážená strava a pravidelný pohyb preto prospievajú nielen srdcu a cievam, ale aj mentálnej kondícii.
Nezabúdať na medziľudské vzťahy
Človek je spoločenská bytosť a sociálne kontakty predstavujú dôležitú súčasť zdravého starnutia. Výskumy naznačujú, že sociálna izolácia môže byť spojená s vyšším rizikom zhoršovania kognitívnych schopností, zatiaľ čo pravidelný kontakt s rodinou, priateľmi alebo komunitou pôsobí na mozog stimulujúco.
Zvládať stres
Krátkodobý stres je prirodzenou súčasťou života, no dlhodobé psychické napätie môže negatívne vplývať na duševné zdravie aj kognitívne funkcie. Pomôcť môže pravidelný pohyb, relaxačné techniky, pobyt v prírode, dostatok odpočinku alebo čas venovaný obľúbeným aktivitám.
Prečo sa o mozog oplatí starať?
S rastúcim vekom rastie aj riziko demencie a ďalších ochorení súvisiacich s kognitívnym úpadkom. Hoci neexistuje zaručený spôsob, ako im úplne predísť, odborníci sa zhodujú, že zdravý životný štýl patrí medzi najúčinnejšie nástroje, ktoré máme k dispozícii.
Mozog si navyše zachováva schopnosť prispôsobovať sa a vytvárať nové nervové spojenia aj vo vyššom veku. Nikdy preto nie je neskoro zaradiť viac pohybu, zlepšiť spánok alebo venovať viac času medziľudským vzťahom.
Malé kroky môžu priniesť veľký úžitok
Nie je potrebné meniť celý život zo dňa na deň. Aj menšie, ale pravidelné zmeny môžu mať z dlhodobého hľadiska význam. Viac pohybu, dostatok spánku, menej stresu a aktívny spoločenský život patria medzi jednoduché návyky, ktoré prospievajú nielen telu, ale aj mozgu.
Práve pravidelnosť a dlhodobé dodržiavanie zdravých návykov sú podľa odborníkov jedným z najlepších spôsobov, ako podporiť zdravé fungovanie mozgu aj vo vyššom veku.
