Paradajky patria medzi najobľúbenejšie druhy zeleniny a nechýbajú v jedálničku miliónov ľudí po celom svete. Okrem osviežujúcej chuti a širokého využitia v kuchyni sú zaujímavé aj z nutričného hľadiska. Obsahujú vitamín C, draslík, kyselinu listovú a ďalšie látky, ktoré sú súčasťou zdravej a vyváženej stravy.
Pozornosť vedcov však už dlhší čas priťahuje najmä lykopén – prírodný rastlinný pigment, ktorý paradajkám dodáva ich typickú červenú farbu.
Červené paradajky sú najbohatším zdrojom lykopénu
Lykopén patrí medzi karotenoidy, teda skupinu prírodných farbív nachádzajúcich sa v ovocí a zelenine. Jeho najväčšie množstvo sa nachádza v sýtočervených a tmavších odrodách paradajok. Žlté alebo biele odrody ho obsahujú podstatne menej.
Táto látka sa nachádza aj vo vodnom melóne, ružovom grepe či guave, no práve paradajky predstavujú jeden z najvýznamnejších zdrojov lykopénu v bežnej európskej strave.
Prečo sa o lykopén vedci zaujímajú?
Lykopén patrí medzi látky s antioxidačnými vlastnosťami. V laboratórnych podmienkach dokáže reagovať s voľnými radikálmi, ktoré vznikajú prirodzene počas metabolických procesov v organizme.
Oxidačný stres, ktorý súvisí s nadmerným množstvom voľných radikálov, je predmetom výskumu v súvislosti s viacerými chronickými ochoreniami vrátane srdcovo-cievnych chorôb. Vedci preto skúmajú, akú úlohu môže mať lykopén pri podpore zdravia.
Výsledky výskumov sú zaujímavé, no nie jednoznačné
Viaceré observačné štúdie naznačili, že ľudia s vyšším príjmom lykopénu alebo jeho vyššími hladinami v krvi môžu mať nižšie riziko niektorých kardiovaskulárnych ochorení.
Medzi často citované patrí aj dlhodobý výskum publikovaný v odbornom časopise Neurology. Vedci počas 12 rokov sledovali 1 031 fínskych mužov vo veku od 46 do 65 rokov. Účastníci s najvyššími hladinami lykopénu v krvi mali v porovnaní s mužmi s najnižšími hladinami nižší výskyt mozgovej príhody.
Odborníci však upozorňujú, že takéto štúdie preukazujú iba súvislosť, nie priamu príčinu. Nie je preto možné tvrdiť, že samotný lykopén alebo konzumácia paradajok dokáže predchádzať mozgovej príhode či infarktu.
Tepelne spracované paradajky môžu byť výhodou
Zaujímavé je, že organizmus dokáže lykopén lepšie využiť z tepelne upravených paradajok než zo surových.
Počas varenia, pečenia alebo dusenia sa mení štruktúra rastlinných buniek, vďaka čomu sa lykopén stáva pre telo dostupnejším. Preto môžu byť vhodným zdrojom tejto látky aj paradajkové omáčky, pretlaky, passaty alebo konzervované paradajky.
Dôležité je pritom spracovávať paradajky aj so šupkou, pretože práve v nej sa nachádza významná časť lykopénu.
Trocha tuku pomáha vstrebávaniu
Lykopén je látka rozpustná v tukoch. To znamená, že telo ho dokáže efektívnejšie vstrebávať v kombinácii s malým množstvom tuku.
Pri príprave paradajkovej omáčky, polievky alebo iných pokrmov preto môže byť vhodné pridať trochu kvalitného rastlinného oleja, napríklad olivového. Takáto kombinácia podporuje využitie lykopénu v organizme.
Jedna potravina zdravie nezachráni
Hoci sú paradajky výživnou súčasťou jedálnička a obsahujú látky, ktoré vedci intenzívne skúmajú, odborníci sa zhodujú, že zdravie srdca a ciev ovplyvňuje predovšetkým celkový životný štýl.
Dôležitú úlohu zohráva pestrá strava, dostatok pohybu, udržiavanie zdravej telesnej hmotnosti, kvalitný spánok, kontrola krvného tlaku a cholesterolu, ako aj vyhýbanie sa fajčeniu.
Paradajky preto nemožno považovať za zázračný prostriedok proti ochoreniam srdca. Môžu však byť hodnotnou súčasťou vyváženej stravy, ktorá podporuje celkové zdravie organizmu.
