Alzheimerova choroba patrí medzi najčastejšie príčiny demencie a postihuje milióny ľudí po celom svete. Hoci zatiaľ neexistuje spoľahlivý spôsob, ako jej úplne predísť, vedci neustále skúmajú faktory, ktoré by mohli pomôcť znížiť riziko jej vzniku. Najnovší výskum naznačuje, že svoju úlohu môže zohrávať aj strava, konkrétne pravidelná konzumácia vajec.
Štúdia publikovaná v odbornom časopise zistila, že ľudia, ktorí vajcia zaraďovali do svojho jedálnička častejšie, mali nižšie riziko vzniku Alzheimerovej choroby v porovnaní s tými, ktorí ich jedli len výnimočne alebo vôbec. Odborníci však upozorňujú, že výsledky nepreukazujú priamy ochranný účinok vajec, ale poukazujú na zaujímavú súvislosť, ktorá si zaslúži ďalší výskum.
Video: Koľko vajec je vhodné zjesť?
Výskumníci sledovali účastníkov viac ako 15 rokov
Do rozsiahleho výskumu boli zapojené desaťtisíce starších dospelých, ktorých vedci sledovali počas viac než 15 rokov. Počas tohto obdobia bola Alzheimerova choroba diagnostikovaná u 2 858 účastníkov.
Analýza ukázala, že riziko ochorenia bolo nižšie u ľudí, ktorí vajcia konzumovali pravidelne. Výskumníci zistili, že už konzumácia vajec jeden až trikrát mesačne bola spojená so znížením rizika približne o 17 percent. Pri konzumácii dva až štyrikrát týždenne bolo zníženie rizika okolo 20 percent.
Najvýraznejší výsledok zaznamenali vedci u ľudí, ktorí zjedli najmenej päť vajec týždenne. V tejto skupine bolo riziko Alzheimerovej choroby nižšie približne o 27 percent v porovnaní s účastníkmi, ktorí vajcia nekonzumovali vôbec.
V čom spočíva výživová hodnota vajec?
Vajcia patria medzi najvýživnejšie potraviny. Obsahujú celý rad látok, ktoré sú dôležité pre správne fungovanie organizmu vrátane mozgu.
Jednou z nich je cholín. Ide o živinu, ktorú telo využíva pri tvorbe acetylcholínu – neurotransmitera podieľajúceho sa na procesoch učenia, pamäti a prenose nervových signálov.
Okrem toho sú vajcia zdrojom luteínu a zeaxantínu. Tieto antioxidanty sú známe najmä svojím priaznivým vplyvom na zrak, no viaceré výskumy ich spájajú aj s podporou kognitívnych funkcií, medzi ktoré patrí pamäť, koncentrácia či rýchlosť spracovania informácií.
Vaječný žĺtok obsahuje aj fosfolipidy, ktoré tvoria dôležitú súčasť bunkových membrán vrátane nervových buniek. Nechýbajú ani omega-3 mastné kyseliny, ktoré podporujú normálnu funkciu mozgu a nervového systému.
Významným prínosom vajec je tiež obsah kvalitných bielkovín a vitamínov skupiny B, ako aj vitamínov A, D, E a K.
Vajcia nie sú zázračným riešením
Autori štúdie zdôrazňujú, že výsledky by sa nemali interpretovať tak, že samotná konzumácia vajec dokáže zabrániť vzniku Alzheimerovej choroby. Ide o observačný výskum, ktorý ukázal súvislosť, nie priamy dôkaz príčiny a následku.
Na zdravie mozgu vplýva množstvo faktorov. Odborníci preto odporúčajú zamerať sa na celkový životný štýl. Dôležitý je pravidelný pohyb, dostatok spánku, udržiavanie zdravej telesnej hmotnosti, nefajčenie a pestrá strava bohatá na zeleninu, ovocie, celozrnné výrobky a kvalitné zdroje bielkovín.
Prínosy sa môžu týkať aj srdca
Vajcia boli v minulosti často predmetom diskusií pre obsah cholesterolu. Súčasné vedecké poznatky však naznačujú, že u väčšiny zdravých ľudí ich primeraná konzumácia nepredstavuje problém.
Ďalšia štúdia, ktorá sledovala približne 8 800 ľudí starších ako 70 rokov, ukázala, že pravidelná konzumácia vajec – maximálne šesť kusov týždenne – bola spojená so 17-percentným znížením rizika úmrtia z akýchkoľvek príčin. Vedci zároveň zaznamenali o 29 percent nižšie riziko úmrtia v dôsledku srdcovo-cievnych ochorení.
Aj v tomto prípade však ide o pozorovanú súvislosť, nie o dôkaz, že samotné vajcia chránia pred ochoreniami srdca.
Koľko vajec je vhodné zaradiť do jedálnička?
Podľa odborníkov môžu byť vajcia súčasťou zdravej a vyváženej stravy. Väčšina zdravých ľudí ich môže konzumovať pravidelne bez obáv. Dôležité však je sledovať celkový jedálniček a životný štýl.
Najnovšie výskumy tak naznačujú, že vajcia môžu byť viac než len obľúbenou súčasťou raňajok. Vďaka obsahu cenných živín môžu prispievať k správnemu fungovaniu mozgu aj celkovému zdraviu. Vedci však upozorňujú, že na potvrdenie ich presnej úlohy pri prevencii Alzheimerovej choroby budú potrebné ďalšie výskumy.
