Mnohí ľudia si myslia, že prvá vec, ktorú urobia po prebudení, dokáže odhaliť ich osobnosť. Na internete možno nájsť množstvo článkov, podľa ktorých je možné z ranného správania vyčítať, či je človek kreatívny, disciplinovaný, romantický alebo náchylný na stres.
Psychológovia však upozorňujú, že takéto tvrdenia bývajú často zjednodušené. V súčasnosti neexistujú vedecké dôkazy, ktoré by umožňovali spoľahlivo určiť osobnostné vlastnosti človeka na základe jednej činnosti vykonanej bezprostredne po zobudení. To však neznamená, že ranné návyky sú bezvýznamné. Môžu poskytovať informácie o životnom štýle, kvalite spánku, aktuálnom psychickom stave alebo každodenných prioritách.
Video: Prečo sa niektorí ľudia cítia najhoršie práve ráno?
Čo sa deje s mozgom po prebudení?
Počas prechodu zo spánku do bdelého stavu organizmus nefunguje okamžite naplno. Vedci tento jav označujú ako spánkovú zotrvačnosť. Ide o prirodzený proces, počas ktorého sa mozog postupne aktivuje a obnovuje plnú pozornosť, schopnosť rozhodovania aj rýchlosť reakcií.
Dĺžka tohto obdobia sa líši od človeka k človeku. U niekoho trvá len niekoľko minút, u iného môže pretrvávať aj desiatky minút. V tomto čase bývajú mnohé naše úkony automatické a vychádzajú najmä zo zaužívaných návykov.
Kontrola času neprezrádza charakter
Jednou z najčastejších ranných činností je pohľad na budík alebo telefón. Hoci sa často tvrdí, že ide o znak disciplinovanosti alebo perfekcionizmu, vedecké dôkazy takéto spojenie nepotvrdzujú.
Dôvodov môže byť mnoho. Človek si chce overiť, koľko je hodín, či nezaspal, alebo jednoducho potrebuje vedieť, koľko času má na prípravu. Samotná kontrola času preto nevypovedá o povahe ani osobnosti.
Odkladanie budíka nemusí znamenať lenivosť
Tlačidlo na odloženie budenia využívajú milióny ľudí po celom svete. V minulosti sa objavovali tvrdenia, že ľudia, ktorí budík opakovane odkladajú, sú kreatívnejší alebo menej ochotní rešpektovať pravidlá. Takéto závery však neboli vedecky potvrdené.
Odborníci sa skôr zhodujú, že časté odkladanie budíka môže súvisieť s nedostatkom spánku, nepravidelným režimom alebo tým, že človek vstáva v čase, ktorý nie je v súlade s jeho prirodzeným biologickým rytmom.
Niektoré výskumy navyše naznačujú, že opakované prerušovanie spánku krátkymi intervalmi môže zvýšiť rannú ospalosť a pocit únavy.
Sociálne siete hneď po zobudení
Smartfón býva pre mnohých ľudí prvou vecou, po ktorej ráno siahnu. Kontrola správ, e-mailov alebo sociálnych sietí sa stala bežnou súčasťou každodenného života.
Výskumy ukazujú, že časté a intenzívne používanie sociálnych sietí môže byť u niektorých ľudí spojené so zvýšenou mierou stresu, úzkosti alebo porovnávania sa s ostatnými. Zároveň však platí, že samotné otvorenie sociálnej siete po zobudení ešte nič nevypovedá o psychickom zdraví ani o osobnosti konkrétneho človeka.
Vplyv sociálnych sietí závisí od mnohých faktorov vrátane času stráveného online, typu obsahu či individuálnych charakteristík používateľa.
Pracovné e-maily ešte pred vstávaním
Niektorí ľudia začínajú deň kontrolou pracovných správ. Takéto správanie môže súvisieť s náročným zamestnaním, vysokou mierou zodpovednosti alebo pracovnou kultúrou, ktorá vyžaduje neustálu dostupnosť.
Odborníci upozorňujú, že dlhodobé prepojenie pracovného a súkromného života môže zvyšovať psychickú záťaž. To však neznamená, že každý človek, ktorý si ráno skontroluje e-mail, je vystavený nadmernému stresu. Situácia sa líši podľa pracovného prostredia aj individuálneho nastavenia.
Blízkosť partnera môže podporovať pocit pohody
Mnohí ľudia po prebudení spontánne vyhľadajú fyzický kontakt s partnerom alebo partnerkou. Výskumy naznačujú, že objatie, pohladenie alebo iné formy blízkeho kontaktu môžu podporovať uvoľňovanie hormónov a látok spojených s pocitom pohody, dôvery a sociálneho prepojenia.
Zároveň však neexistujú dôkazy, že by ranné objatie dokázalo odhaliť konkrétne osobnostné vlastnosti. Ide predovšetkým o prejav blízkosti medzi ľuďmi.
Premýšľanie po prebudení je bežné
Niektorí ľudia po otvorení očí ešte niekoľko minút ležia v posteli a premýšľajú. Môžu si plánovať deň, spomínať na sny alebo jednoducho oddychovať.
Psychológia v súčasnosti nepozná spôsob, ako z takéhoto správania vyvodiť spoľahlivé závery o charaktere človeka. Ide o bežný jav, ktorý môže mať množstvo príčin a významov.
Ranná podráždenosť nie je znakom zlej povahy
Mnoho ľudí sa po zobudení necíti okamžite sviežo a dobre naladených. Ranná ospalosť, nižšia výkonnosť alebo podráždenosť sú prirodzené a často súvisia s biologickými procesmi, kvalitou spánku, stresom alebo celkovou únavou organizmu.
Neexistujú dôkazy, že by ranná mrzutosť sama osebe vypovedala o charaktere človeka. Niekto sa jednoducho prebúdza pomalšie a potrebuje viac času na adaptáciu na nový deň.
Ustielanie postele a pocit poriadku
Ustielanie postele patrí medzi najčastejšie odporúčané ranné návyky. Niektoré štúdie naznačujú, že pravidelné vykonávanie jednoduchých denných úloh môže podporovať pocit organizovanosti a kontroly nad vlastným prostredím.
Zároveň však neexistuje vedecký dôkaz, že ľudia, ktorí si ustielajú posteľ, sú automaticky úspešnejší, disciplinovanejší alebo psychicky odolnejší než ostatní.
Ako si vytvoriť pokojnejší začiatok dňa?
Odborníci sa zhodujú na niekoľkých zásadách, ktoré môžu pomôcť zlepšiť rannú pohodu:
- dopriať si dostatok kvalitného spánku
- chodiť spať a vstávať približne v rovnakom čase
- po prebudení sa napiť vody
- zabezpečiť prísun denného svetla alebo čerstvého vzduchu
- neponáhľať sa, ak je to možné
- obmedziť stresujúce podnety hneď po zobudení
Tieto odporúčania vychádzajú z poznatkov o fungovaní spánku, cirkadiánnych rytmov a psychickej pohody.
Dobré ráno sa začína ešte večer
Najspoľahlivejším spôsobom, ako zlepšiť ranné fungovanie, je venovať pozornosť večerným návykom. Odborníci odporúčajú pravidelný spánkový režim, dostatočnú dĺžku spánku a obmedzenie aktivít, ktoré môžu narušovať zaspávanie.
Kvalita ranného prebúdzania totiž vo veľkej miere závisí od kvality nočného odpočinku.
Prvé minúty po zobudení môžu prezradiť, aké návyky sme si vytvorili a ako sa momentálne cítime. Samy osebe však nedokážu spoľahlivo odhaliť našu osobnosť. Vedecké poznatky zatiaľ ukazujú, že ľudský charakter je oveľa zložitejší, než aby ho bolo možné posúdiť na základe jedného ranného zvyku.
