Stalo sa vám niekedy, že ste otvorili balenie sušienok s úmyslom zjesť len pár kúskov, no o chvíľu bolo takmer prázdne? Mnohí ľudia si podobné situácie vysvetľujú nedostatkom disciplíny. Odborníci však upozorňujú, že na naše stravovacie správanie vplýva oveľa viac faktorov než len pevná vôľa.
V posledných rokoch sa vedci intenzívne venujú výskumu ultraspracovaných potravín a ich vplyvu na ľudské zdravie. Zaujíma ich najmä to, prečo niektoré výrobky ľudí motivujú jesť viac, než pôvodne plánovali.
Čo sú ultraspracované potraviny
Do tejto skupiny patria napríklad sladené nápoje, mnohé druhy sladkostí, čipsov, sušienok, instantných jedál či rôzne slané pochutiny. Charakteristické sú vysokým stupňom priemyselného spracovania a často obsahujú kombináciu rafinovaných sacharidov, tukov, soli, aróm, farbív a ďalších prídavných látok.
Neznamená to, že každá ultraspracovaná potravina je automaticky škodlivá alebo že ju nemožno zaradiť do jedálnička. Výskumy však ukazujú, že ich pravidelná a nadmerná konzumácia býva spojená s vyšším rizikom obezity, cukrovky 2. typu, srdcovocievnych ochorení a ďalších zdravotných problémov.
Prečo sa pri niektorých potravinách ťažšie zastavíme
Vedci sa zhodujú, že významnú úlohu zohráva kombinácia viacerých faktorov. Výrobcovia sa snažia vytvoriť produkty, ktoré budú pre zákazníkov chutné a atraktívne. Preto venujú veľkú pozornosť chuti, vôni, textúre aj celkovému zážitku z jedenia.
Práve textúra, ktorú odborníci označujú anglickým výrazom „mouthfeel“, môže ovplyvňovať, ako príjemne jedlo vnímame. Chrumkavosť, krémovosť alebo spôsob, akým sa potravina rozpúšťa v ústach, môžu zvyšovať pôžitok z konzumácie.
K tomu sa pridáva vysoký obsah energie v malom objeme. Človek tak dokáže prijať veľké množstvo kalórií skôr, než sa dostaví pocit sýtosti.
Mozog stále funguje podľa starých pravidiel
Ľudský organizmus sa vyvíjal tisíce rokov v podmienkach, keď bol prístup k jedlu neistý. Preto máme prirodzenú tendenciu vyhľadávať energeticky bohaté potraviny.
Keď zjeme niečo chutné, v mozgu sa aktivuje systém odmeny a uvoľňujú sa látky, ktoré súvisia s pocitom spokojnosti a motivácie. Ide o normálny biologický proces, ktorý pomáhal našim predkom prežiť obdobia nedostatku.
Dnes však žijeme v prostredí, kde je vysoko kalorické jedlo dostupné prakticky nepretržite. Mozog pritom stále reaguje podobne ako v minulosti, hoci podmienky sa výrazne zmenili.
Dá sa hovoriť o závislosti od jedla?
Práve v tomto bode sú odborníci opatrní. Hoci niektoré výskumy naznačujú, že určité ultraspracované potraviny môžu u časti ľudí vyvolávať správanie podobné závislosti, „závislosť od jedla“ nie je v súčasnosti všeobecne uznávanou medicínskou diagnózou.
Niektorí vedci skúmajú podobnosti medzi problematickým jedením a závislostným správaním. Zároveň však upozorňujú, že potraviny nemožno jednoducho prirovnávať k cigaretám, alkoholu alebo drogám.
Časť ľudí opisuje silné chute na konkrétne potraviny, opakované prejedanie alebo problémy s obmedzením ich konzumácie. Práve tieto skúsenosti sú predmetom ďalšieho vedeckého skúmania.
Nie je to len o disciplíne
Moderný výskum ukazuje, že stravovacie návyky ovplyvňuje množstvo faktorov. Okrem zloženia potravín ide aj o genetiku, hormóny, kvalitu spánku, stres, psychické zdravie, pohyb a prostredie, v ktorom žijeme.
Preto nemožno každého človeka, ktorý bojuje s prejedaním alebo nadváhou, označiť za nedisciplinovaného. V mnohých prípadoch ide o kombináciu biologických a psychologických mechanizmov, ktoré sú oveľa zložitejšie, než sa na prvý pohľad zdá.
Prostredie nás často vedie k nadmernému jedeniu
Moderné potraviny sú dostupné prakticky na každom kroku. Nájdeme ich v supermarketoch, automatoch, na čerpacích staniciach aj v reklamách na internete. Mnohé z nich sú navyše cenovo dostupné a nevyžadujú žiadnu prípravu.
Práve pohodlie, výrazná chuť a jednoduchá dostupnosť môžu prispievať k tomu, že ich konzumujeme častejšie a vo väčšom množstve, než by bolo pre naše zdravie ideálne.
Čo si z toho odniesť
Ak máte pocit, že pri niektorých potravinách strácate kontrolu nad množstvom, ktoré zjete, nemusí to automaticky znamenať nedostatok vôle. Výskumy naznačujú, že ultraspracované potraviny dokážu byť mimoriadne lákavé a môžu podporovať vyšší príjem energie. Odborníci sa však zhodujú, že nejde o jedinú príčinu prejedania. Dôležitú úlohu zohráva celkový životný štýl, psychická pohoda, spánok aj prostredie, v ktorom sa denne rozhodujeme, čo budeme jesť.
Pochopenie týchto súvislostí môže byť prvým krokom k zdravšiemu vzťahu k jedlu a lepšej kontrole nad vlastnými stravovacími návykmi.
