Práca v kancelárii je dnes pre mnohých ľudí každodennou realitou. Hodiny strávené za počítačom síce nevyžadujú veľkú fyzickú námahu, no odborníci dlhodobo upozorňujú, že nedostatok pohybu môže mať nepriaznivé následky na zdravie. Týka sa to nielen chrbtice, svalov či kardiovaskulárneho systému, ale aj fungovania mozgu.
Hoci sa v médiách často objavujú dramatické tvrdenia o tom, že sedenie „zmenšuje mozog“, vedecké poznatky sú opatrnejšie. Výskumy naznačujú súvislosť medzi sedavým spôsobom života a niektorými zmenami v mozgu, zatiaľ však nemožno jednoznačne povedať, že samotné sedenie tieto zmeny priamo spôsobuje.
Mozog potrebuje pravidelný prísun kyslíka a pohyb prospieva celému organizmu
Ľudský mozog spotrebuje približne 20 percent energie, ktorú telo využíva, hoci tvorí len asi 2 percentá telesnej hmotnosti. Na svoju činnosť potrebuje neustály prísun kyslíka a živín prostredníctvom krvného obehu.
Pravidelná fyzická aktivita podporuje zdravie ciev, zlepšuje prekrvenie organizmu a je spojená s lepším fungovaním mozgu. Viaceré vedecké štúdie ukázali, že ľudia, ktorí sa pravidelne hýbu, majú nižšie riziko niektorých ochorení a často dosahujú lepšie výsledky v testoch kognitívnych funkcií.
To však neznamená, že niekoľkohodinové sedenie automaticky vedie k výraznému poklesu mentálnych schopností. Vplyv závisí od viacerých faktorov vrátane veku, celkového zdravotného stavu, životného štýlu a množstva pohybu počas dňa.
Čo hovoria výskumy o dlhom sedení?
Niektoré štúdie naznačili, že vysoký objem času stráveného sedením môže súvisieť so zmenami v určitých oblastiach mozgu, najmä u starších ľudí. Vedci však upozorňujú, že ide o pozorované súvislosti, nie o dôkaz priamej príčiny.
Oveľa lepšie preskúmané sú negatívne dôsledky sedavého spôsobu života na celkové zdravie. Dlhodobé sedenie sa spája so zvýšeným rizikom srdcovo-cievnych ochorení, cukrovky 2. typu, obezity a predčasnej úmrtnosti, najmä ak človek nemá dostatok pohybu.
Pravidelné prestávky majú zmysel
Odborníci odporúčajú prerušovať dlhé sedenie pravidelným pohybom. Nemusí ísť o intenzívne cvičenie. Už krátke vstanie od pracovného stola, niekoľko krokov po kancelárii alebo jednoduché pretiahnutie môžu pomôcť zmierniť negatívne účinky dlhodobého sedenia.
Mnohé zdravotnícke organizácie odporúčajú snažiť sa počas dňa čo najčastejšie meniť polohu tela a zaradiť krátke pohybové prestávky. Nie je pritom presne stanovené, že by človek musel vstávať každých 30 minút, no pravidelné prerušovanie sedenia sa považuje za prospešné.
Pomodoro technika môže pomôcť so sústredením
Obľúbenou metódou organizácie práce je technika Pomodoro, pri ktorej človek pracuje približne 25 minút a následne si dopraje krátku prestávku. Hoci nevznikla ako zdravotné odporúčanie, mnohým ľuďom pomáha udržať pozornosť a zároveň vytvára priestor na krátky pohyb.
Počas prestávky je vhodné vstať, ponaťahovať sa alebo sa prejsť namiesto ďalšieho sledovania obrazovky telefónu.
Hydratácia ovplyvňuje koncentráciu
Dostatočný príjem tekutín je dôležitý pre správne fungovanie organizmu vrátane mozgu. Výskumy ukazujú, že dehydratácia môže negatívne ovplyvniť pozornosť, pamäť aj náladu.
Preto odborníci odporúčajú počas pracovného dňa pravidelne piť vodu a nespoliehať sa iba na pocit smädu.
Strava zohráva významnú úlohu
Neexistuje jedna konkrétna potravina, ktorá by výrazne zlepšila pamäť alebo inteligenciu. Odborníci sa však zhodujú, že dlhodobé zdravie mozgu podporuje pestrá a vyvážená strava.
Medzi potraviny často spájané s priaznivými účinkami na mozog patria:
- orechy
- čučoriedky a ďalšie druhy ovocia
- zelenina
- strukoviny
- ryby bohaté na omega-3 mastné kyseliny
- kvalitné rastlinné oleje
Dôležitý je však celkový spôsob stravovania, nie jednotlivé „zázračné“ potraviny.
Črevný mikrobióm je predmetom intenzívneho výskumu
Vedci v posledných rokoch skúmajú prepojenie medzi črevami a mozgom. Existujú dôkazy, že črevný mikrobióm môže ovplyvňovať imunitný systém, metabolizmus aj niektoré psychické procesy.
Napriek sľubným výsledkom však odborníci upozorňujú, že ide o oblasť, ktorú ešte nemožno považovať za úplne preskúmanú. Konzumácia fermentovaných potravín môže byť súčasťou zdravej stravy, no sama o sebe nie je zárukou lepšej pamäti alebo odolnosti voči stresu.
Najdôležitejšia je pravidelnosť
Ak chcete podporiť svoje zdravie pri kancelárskej práci, odborníci odporúčajú sústrediť sa na niekoľko základných zásad: pravidelne sa hýbať, prerušovať dlhé sedenie, dostatočne spať, zdravo sa stravovať a nezanedbávať pitný režim.
Nejde o revolučné riešenia, ale práve tieto každodenné návyky majú podľa súčasných vedeckých poznatkov najväčší význam pre dlhodobé zdravie tela aj mozgu.
