Mentálna anorexia patrí medzi najzávažnejšie poruchy príjmu potravy. Mnohí ľudia si ju spájajú najmä s túžbou po štíhlej postave, odborníci však upozorňujú, že príčiny ochorenia sú oveľa zložitejšie. Na jeho vzniku sa zvyčajne podieľa kombinácia psychologických, biologických a sociálnych faktorov. Prvé varovné signály pritom môžu zostať dlhý čas nepovšimnuté.
Poruchy príjmu potravy postihujú deti, dospievajúcich aj dospelých. Najčastejšie sa však objavujú v období dospievania, keď mladý človek prechádza výraznými telesnými a psychickými zmenami. Hoci sa anorexia často spája s diétami a nespokojnosťou s vlastným vzhľadom, odborníci upozorňujú, že vznik ochorenia nemožno zjednodušiť na jedinú príčinu.
Za ochorením nestojí jedna konkrétna udalosť
V spoločnosti stále pretrváva predstava, že anorexia vznikne po nevhodnej poznámke o postave alebo po rozhodnutí schudnúť. Realita je však podstatne komplikovanejšia.
Podľa odborníkov ide o ochorenie s multifaktoriálnym pôvodom. To znamená, že na jeho rozvoji sa podieľa viacero faktorov naraz. U niekoho môže zohrať úlohu genetická predispozícia, u iného psychické problémy, dlhodobý stres či náročné životné obdobie.
Medzi najčastejšie rizikové faktory patria:
- genetické predispozície
- úzkostné a depresívne poruchy
- perfekcionizmus
- nízke sebavedomie
- dlhodobý stres
- šikana alebo negatívne komentáre týkajúce sa vzhľadu
- rodinné problémy a konflikty
- tlak na výkon
- spoločenský dôraz na štíhlosť a ideál krásy
Samotná kritická poznámka alebo krátkodobá diéta vo väčšine prípadov na vznik anorexie nestačia. U citlivých jedincov však môžu predstavovať jeden z faktorov, ktoré sa podieľajú na rozvoji ochorenia.
Prečo človek odmieta jedlo aj napriek podváhe?
Jedným z charakteristických znakov mentálnej anorexie je narušené vnímanie vlastného tela. Človek môže mať pocit, že je príliš tučný, aj keď objektívne trpí výraznou podváhou.
Ochorenie pritom nie je otázkou nedostatku vôle ani vedomého rozhodnutia. Ide o závažnú psychickú poruchu, ktorá ovplyvňuje myslenie, emócie aj správanie.
Niektorí pacienti opisujú, že kontrola nad jedlom im prináša pocit istoty alebo bezpečia v období, keď majú pocit, že iné oblasti života nedokážu ovplyvniť. Tento mechanizmus však neplatí pre každého a priebeh ochorenia sa môže výrazne líšiť.
Poruchy príjmu potravy majú rôzne podoby
K najznámejším poruchám príjmu potravy patrí mentálna anorexia a mentálna bulímia.
Pri anorexii človek výrazne obmedzuje príjem potravy, čo vedie k nebezpečnému úbytku hmotnosti. Bulímia sa naopak vyznačuje opakovanými záchvatmi prejedania sa, po ktorých nasleduje snaha zabrániť priberaniu, napríklad vyvolávaním vracania, hladovaním alebo nadmerným cvičením.
Obe ochorenia môžu mať vážne zdravotné následky a vyžadujú odbornú pomoc.
Aké príznaky by mali spozornieť rodinu?
Začiatok poruchy príjmu potravy býva často nenápadný. Postihnutý človek sa snaží svoje správanie skrývať a okolie si zmeny nemusí dlhší čas všimnúť.
Medzi varovné príznaky patria najmä:
- výrazné obmedzovanie jedla
- vynechávanie spoločných obedov alebo večerí
- nadmerné sledovanie kalórií
- rýchly úbytok hmotnosti
- prehnané cvičenie
- časté váženie
- zmeny nálad
- sociálna izolácia,
- únava a slabosť
- časté návštevy toalety po jedle
Samotný výskyt jedného príznaku ešte nemusí znamenať poruchu príjmu potravy. Ak sa však objavuje viacero varovných signálov súčasne alebo pretrvávajú dlhší čas, odborníci odporúčajú konzultáciu s lekárom alebo psychológom.
Včasná pomoc môže zachrániť zdravie aj život
Mentálna anorexia patrí medzi psychické ochorenia s najvyšším rizikom závažných zdravotných komplikácií. Neliečená podvýživa môže poškodiť srdce, hormonálny systém, kosti aj ďalšie orgány.
Dobrou správou je, že pri včasnom odhalení a správnej liečbe existuje vysoká šanca na výrazné zlepšenie zdravotného stavu. Liečba zvyčajne zahŕňa spoluprácu lekárov, psychológov, psychiatrov a nutričných odborníkov.
Ak má rodina alebo blízki pocit, že sa s ich dieťaťom či príbuzným niečo deje, odborníci odporúčajú problém nepodceňovať. Citlivý rozhovor a včasné vyhľadanie pomoci môžu významne ovplyvniť priebeh ochorenia.
Vyhľadanie odbornej pomoci nie je prejavom zlyhania. Naopak, ide o dôležitý krok, ktorý môže človeku pomôcť vrátiť sa k zdravému vzťahu k jedlu aj k sebe samému.
