„Nevymýšľaj. Vydrž. Urob to tak, aby boli ostatní spokojní.“
Mnohí z nás podobné vety počúvali počas detstva. Hoci ich dnes už možno nepočujeme od rodičov či učiteľov, často sa ozývajú v našej vlastnej hlave. Práve tieto vnútorné presvedčenia môžu byť jedným z dôvodov, prečo niektorí ľudia pravidelne uprednostňujú potreby druhých pred vlastnými.
Súhlasíte s vecami, ktoré vám nevyhovujú? Máte problém odmietnuť prosbu, aj keď ste unavení alebo nemáte čas? Cítite výčitky svedomia, keď sa rozhodnete myslieť na seba? Ak ste si aspoň na jednu z týchto otázok odpovedali kladne, možno sa u vás prejavuje správanie, ktoré psychológovia označujú ako people-pleasing, teda nadmernú snahu vyhovieť ostatným.
Túžba po prijatí je prirodzená
Potreba byť prijatý a mať dobré vzťahy s okolím patrí medzi základné ľudské potreby. Väčšina ľudí chce byť obľúbená, rešpektovaná a cítiť sa súčasťou komunity. Problém však môže vzniknúť vtedy, keď sa snaha o dobré vzťahy stane dôležitejšou než vlastné potreby, zdravie či psychická pohoda.
Psychológovia používajú pojem people-pleasing na opis správania, pri ktorom človek pravidelne uprednostňuje spokojnosť druhých pred sebou. Takíto ľudia často hovoria „áno“, aj keď by radšej povedali „nie“, vyhýbajú sa konfliktom a majú obavy z odmietnutia alebo kritiky.
Podľa prieskumu sa za ľudí, ktorí majú tendenciu nadmerne vyhovieť ostatným, označila viac ako polovica opýtaných žien a približne štyria z desiatich mužov.
Korene často siahajú do detstva
Odborníci upozorňujú, že vzorce správania si vytvárame už v detstve. Dieťa sa prirodzene učí, aké správanie mu prináša pochvalu, pozornosť a pocit bezpečia.
Ak je často oceňované za poslušnosť, ústretovosť alebo schopnosť potlačiť vlastné potreby v prospech druhých, môže si vytvoriť presvedčenie, že práve takto si získava lásku a uznanie.
Neznamená to však, že za takéto správanie môžu automaticky rodičia alebo výchova. Na formovaní osobnosti sa podieľa množstvo faktorov vrátane povahy človeka, rodinného prostredia, skúseností či spoločenských očakávaní.
Mnohí ľudia si však z detstva pamätajú výroky ako:
- Buď poslušný.
- Nerob problémy.
- Neodvrávaj.
- Vydrž, to zvládneš.
- Buď milý.
- Mysli aj na ostatných.
Samy osebe nemusia byť škodlivé. Ak však človek nadobudne pocit, že jeho hodnota závisí výlučne od spokojnosti druhých, môže si tento spôsob fungovania preniesť aj do dospelosti.
Staršie a mladšie generácie sa pozerajú na emócie rozdielne
Psychológovia upozorňujú, že v minulosti sa vo výchove častejšie zdôrazňovala disciplína, odolnosť a prispôsobenie sa kolektívu. O emóciách, psychickej pohode či nastavovaní osobných hraníc sa hovorilo menej ako dnes.
V súčasnosti sa témy duševného zdravia dostávajú do popredia. Čoraz viac ľudí sa zaujíma o psychológiu, navštevuje terapeutov alebo sa snaží lepšie porozumieť svojim emóciám.
To však neznamená, že staršie prístupy boli automaticky nesprávne alebo že nové prístupy sú dokonalé. Ide skôr o prirodzený vývoj spoločnosti a poznatkov o ľudskom správaní.
Keď na seba zabúdame príliš dlho
Ochota pomáhať druhým je pozitívna vlastnosť. Ak však človek dlhodobo ignoruje svoje potreby, môže sa to prejaviť na jeho psychickej pohode.
Výskumy naznačujú, že ľudia, ktorí majú výraznú tendenciu vyhovieť ostatným za každú cenu, častejšie zažívajú:
- psychické vyčerpanie
- chronický stres
- pocity frustrácie
- znížené sebavedomie
- problémy s nastavovaním hraníc
- pocit, že ich vlastné potreby nie sú dôležité
Niektorí môžu pociťovať aj úzkosť, problémy so spánkom alebo zhoršenú celkovú životnú spokojnosť. To však neznamená, že samotná snaha vyhovieť druhým automaticky spôsobuje psychické ochorenia. Ide o jeden z faktorov, ktoré môžu prispievať k dlhodobému stresu a psychickému preťaženiu.
Ako sa to prejavuje vo vzťahoch?
Nadmerná snaha vyhovieť okoliu môže ovplyvniť partnerské vzťahy, rodinný život aj pracovné prostredie.
Niektorí ľudia majú problém požiadať o pomoc, odmietnuť ďalšie povinnosti alebo otvorene povedať svoj názor. Často preberajú viac zodpovednosti, než je potrebné, a snažia sa zabezpečiť spokojnosť všetkých okolo seba.
V práci sa to môže prejaviť prijímaním ďalších úloh bez primeraného ohodnotenia. V rodine zase pocitom, že musia všetko organizovať a riešiť. V partnerských vzťahoch môžu zanedbávať vlastné potreby v snahe predchádzať konfliktom.
Nastaviť si hranice nie je sebecké
Psychológovia sa zhodujú, že zdravé hranice sú dôležitou súčasťou kvalitných vzťahov. Neznamenajú odmietanie druhých ľudí ani nezáujem o ich potreby.
Predstavujú schopnosť uvedomiť si vlastné možnosti a komunikovať ich jasným a rešpektujúcim spôsobom.
Prvým krokom býva uvedomenie si situácií, v ktorých súhlasíme s niečím, čo nám v skutočnosti nevyhovuje. Signálom môže byť únava, podráždenosť, napätie alebo pocit nespokojnosti.
Pomôcť môžu jednoduché vety:
- Teraz mi to nevyhovuje.
- Potrebujem si to premyslieť.
- Tentoraz to nezvládnem.
- Ďakujem za ponuku, ale odmietnem.
- Potrebujem čas pre seba.
Dôležité je uvedomiť si, že odmietnutie nemusí byť sprevádzané dlhým ospravedlňovaním alebo pocitom viny.
Zmena si vyžaduje čas
Ak bol človek roky zvyknutý vyhovieť každému, zmena nepríde zo dňa na deň. Je prirodzené, že sa pri prvých pokusoch o nastavovanie hraníc objaví neistota alebo obavy z reakcie okolia.
Odborníci preto odporúčajú začínať postupne. Každý malý krok môže pomôcť budovať väčšiu sebadôveru a zdravší vzťah k sebe samému.
Podporu možno nájsť u blízkych ľudí, ktorí naše rozhodnutia rešpektujú. Ak však dlhodobé vyčerpanie, úzkosť alebo problémy vo vzťahoch výrazne zasahujú do života, môže byť užitočné poradiť sa s psychológom alebo psychoterapeutom.
Každé NIE druhým môže byť ÁNO sebe
Pomáhať druhým a byť empatický je hodnotná vlastnosť. Rovnako dôležité je však nezabúdať na vlastné potreby.
Zdravé vzťahy nevznikajú z neustáleho obetovania sa, ale z rovnováhy medzi starostlivosťou o druhých a starostlivosťou o seba.
Naučiť sa povedať „nie“ neznamená byť sebecký. Často ide len o spôsob, ako chrániť svoje zdravie, energiu a psychickú pohodu. A práve preto môže byť každé rozumné odmietnutie zároveň dôležitým krokom k väčšej spokojnosti so sebou samým.
