Dvadsiaty prvý jún patrí Medzinárodnému dňu jogy. Táto starobylá prax, ktorá vznikla na indickom subkontinente, sa za posledné desaťročia rozšírila do celého sveta. Dnes ju ľudia vyhľadávajú nielen ako formu pohybu, ale aj ako spôsob relaxácie, lepšieho zvládania stresu a podpory celkového zdravia.
Popularita jogy pritom neustále rastie. Nájdeme ju vo fitness centrách, špecializovaných štúdiách, rehabilitačných programoch aj v domácnostiach ľudí, ktorí si chcú dopriať pravidelný pohyb bez extrémneho zaťaženia organizmu.
Prečo sa Medzinárodný deň jogy oslavuje práve 21. júna?
Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov vyhlásilo Medzinárodný deň jogy v roku 2014. Prvé oficiálne oslavy sa uskutočnili o rok neskôr, 21. júna 2015.
Dátum letného slnovratu nebol zvolený náhodne. V mnohých kultúrach je spojený so svetlom, energiou a novými začiatkami. Práve tieto symboly sa často spájajú aj s filozofiou jogy.
Korene jogy siahajú hlboko do histórie
Presný vznik jogy nie je možné určiť. Odborníci sa však zhodujú, že jej korene siahajú niekoľko tisíc rokov do minulosti. Pôvodne nešlo o systém telesných cvičení v dnešnom ponímaní, ale o komplexnú filozofickú a duchovnú tradíciu.
Staroveké texty opisovali rôzne techniky práce s telom, dychom a mysľou, ktorých cieľom bolo dosiahnuť vnútornú rovnováhu a lepšie sebapoznanie. Poznatky sa dlhé stáročia odovzdávali ústne z učiteľa na žiaka.
Významné miesto v dejinách jogy patrí mudrcovi Pataňdžalimu, ktorému sa pripisuje autorstvo diela Jógasútry. Tento text vznikol približne pred dvetisíc rokmi a dodnes patrí medzi základné pramene klasickej jogy.
Pataňdžali sa nezaoberal iba telesnými pozíciami. Veľkú pozornosť venoval aj koncentrácii, meditácii, etickým princípom a práci s ľudskou mysľou. Jeho cieľom bolo ukázať cestu k väčšiemu vnútornému pokoju a sebadisciplíne.
Ako sa joga dostala do sveta?
Významnú úlohu pri šírení jogy mimo Indie zohral filozof Svámí Vivékánanda. Koncom 19. storočia predstavil indickú filozofiu publiku v Spojených štátoch a Európe. Vďaka jeho prednáškam sa západný svet začal o jogu intenzívnejšie zaujímať.
Počas 20. storočia vznikli rôzne moderné smery, ktoré kládli väčší dôraz na telesné cvičenie. Práve tie stoja za dnešnou popularitou jogy v Európe a Severnej Amerike.
Čo môže pravidelné cvičenie priniesť?
Výskumy naznačujú, že pravidelné cvičenie jogy môže mať pozitívny vplyv na fyzické aj psychické zdravie. Je však dôležité zdôrazniť, že nejde o univerzálny liek a účinky sa môžu u jednotlivých ľudí líšiť.
Medzi najčastejšie uvádzané prínosy patria:
- zlepšenie flexibility a pohyblivosti
- posilnenie svalov trupu a stredu tela
- podpora správneho držania tela
- zmiernenie niektorých typov bolestí chrbta
- lepšie uvedomovanie si dýchania
- zníženie pocitu stresu a napätia
- podpora relaxácie a psychickej pohody
Práve preto býva joga odporúčaná ako vhodná doplnková aktivita pre ľudí so sedavým zamestnaním, ale aj pre športovcov, ktorí chcú zlepšiť mobilitu a regeneráciu.
Ktorý štýl jogy si vybrať?
Dnes existuje množstvo smerov, ktoré sa od seba líšia tempom, náročnosťou aj celkovým zameraním.
Hatha joga
Hatha joga patrí medzi najtradičnejšie a najrozšírenejšie formy. Dôraz kladie na správne vykonávanie pozícií, vedomé dýchanie a postupné budovanie stability.
Je obľúbenou voľbou najmä medzi začiatočníkmi.
Aštanga joga
Aštanga joga pracuje s presne stanovenými zostavami cvikov, ktoré sa vykonávajú v pevnom poradí. Cvičenie prepája pohyb s dychom a býva fyzicky náročnejšie než klasická hatha joga.
Vinyása joga
Vinyása sa vyznačuje plynulým prepájaním jednotlivých pozícií. Pohyb nasleduje rytmus dychu a jednotlivé sekvencie na seba prirodzene nadväzujú.
Mnohí ju vyhľadávajú pre jej dynamický charakter.
Power joga
Power joga patrí medzi modernejšie štýly. Oproti tradičným smerom kladie väčší dôraz na fyzickú kondíciu, silu a vytrvalosť.
Lekcie bývajú intenzívnejšie a často pripomínajú kondičný tréning.
Restoratívna joga
Na opačnom konci spektra stojí restoratívna joga. Jej hlavným cieľom je odpočinok a regenerácia.
Pozície sa vykonávajú s pomocou rôznych pomôcok a v jednotlivých polohách sa zotrváva dlhší čas.
Jin joga
Jin joga sa zameriava na pomalé tempo a dlhé výdrže v pozíciách. Cieľom je pracovať s hlbšími vrstvami spojivových tkanív a podporovať celkové uvoľnenie organizmu.
Joga nie je súťaž
Jedným z najväčších omylov je predstava, že joga je určená len pre mimoriadne ohybných ľudí. V skutočnosti existujú varianty vhodné takmer pre každého bez ohľadu na vek či úroveň kondície.
Dôležitejšie než dokonalé prevedenie náročných pozícií je pravidelnosť, správna technika a schopnosť vnímať vlastné telo.
Práve v tom spočíva hlavná myšlienka jogy, ktorá si už tisíce rokov nachádza svojich priaznivcov. Nie je len súborom cvikov, ale aj príležitosťou spomaliť, sústrediť sa na prítomný okamih a venovať viac pozornosti vlastnému zdraviu a psychickej pohode.
