Vedci už niekoľko rokov skúmajú prepojenie medzi zdravím čriev a fungovaním mozgu. Najnovší výskum naznačuje, že zmeny v zložení črevných baktérií by mohli súvisieť so zvýšeným rizikom vzniku Parkinsonovej choroby ešte predtým, ako sa objavia prvé viditeľné príznaky ochorenia.
Výsledky štúdie publikovanej v odbornom časopise Nature Medicine ukazujú, že ľudia s genetickou predispozíciou na Parkinsonovu chorobu môžu mať odlišné zloženie črevného mikrobiómu aj v období, keď sú úplne bez zdravotných ťažkostí.
VIDEO: Parkinsonova choroba patrí medzi najčastejšie neurodegeneratívne ochorenia na svete
Výskumníci porovnávali pacientov aj zdravých ľudí
Tím vedcov analyzoval vzorky črevného mikrobiómu u niekoľkých stoviek účastníkov z Veľkej Británie a Talianska. Do výskumu zaradili pacientov s Parkinsonovou chorobou, zdravých dobrovoľníkov a tiež ľudí, ktorí mali zvýšené genetické riziko rozvoja ochorenia.
Ukázalo sa, že zloženie črevných baktérií sa u pacientov s Parkinsonovou chorobou výrazne líšilo od zdravých osôb. Zaujímavé však bolo aj zistenie, že niektoré zmeny sa objavili u zdravých ľudí s genetickou predispozíciou.
Vedci preto predpokladajú, že určité zmeny v črevnom mikrobióme môžu súvisieť s procesmi, ktoré sa v organizme odohrávajú ešte pred vznikom prvých neurologických príznakov.
Črevá a mozog spolu komunikujú
Odborníci dnes považujú prepojenie medzi črevami a mozgom za jednu z najzaujímavejších oblastí modernej medicíny. Takzvaná os črevo – mozog umožňuje vzájomnú komunikáciu prostredníctvom nervového systému, hormónov, imunitných mechanizmov aj látok produkovaných črevnými baktériami.
Práve preto sa vedci snažia zistiť, či môžu zmeny v črevnom prostredí pomôcť lepšie pochopiť vznik neurologických ochorení vrátane Parkinsonovej choroby.
Výsledky výskumu podporujú hypotézu o úzkom prepojení črevného mikrobiómu a Parkinsonovej choroby. Zároveň však odborníci upozorňujú, že výskum zatiaľ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi zmenami črevných baktérií a vznikom ochorenia.
Výsledky zatiaľ nepredstavujú diagnostický test
Hoci zistenia vzbudili veľký záujem odborníkov, vedci zdôrazňujú, že nejde o metódu, ktorú by bolo možné okamžite využívať v klinickej praxi.
Výskum zatiaľ neumožňuje spoľahlivo určiť, ktorí zdraví ľudia Parkinsonovu chorobu v budúcnosti skutočne dostanú. Rovnako nie je jasné, či sú zmeny črevného mikrobiómu príčinou ochorenia alebo iba jedným z jeho skorých sprievodných znakov.
Na potvrdenie výsledkov budú potrebné ďalšie dlhodobé štúdie sledujúce zdravotný stav účastníkov počas viacerých rokov.
Strava môže ovplyvňovať zdravie črevného mikrobiómu
Výskumníci sa zaujímali aj o stravovacie návyky účastníkov. Zistili, že ľudia s pestrejšou a vyváženejšou stravou mali vo všeobecnosti priaznivejšie zloženie črevných baktérií.
To však neznamená, že zdravá strava dokáže Parkinsonovej chorobe zabrániť. V súčasnosti na to neexistujú dostatočné vedecké dôkazy. Odborníci však dlhodobo odporúčajú pestrú stravu bohatú na zeleninu, ovocie, strukoviny a celozrnné výrobky, ktorá podporuje celkové zdravie aj rozmanitosť črevného mikrobiómu.
Niektoré výskumy naznačujú, že zdravý črevný mikrobióm môže mať pozitívny vplyv na fungovanie imunitného systému a komunikáciu medzi črevami a mozgom. Presný význam týchto súvislostí však vedci stále skúmajú.
Čo je Parkinsonova choroba?
Parkinsonova choroba je chronické neurodegeneratívne ochorenie, pri ktorom postupne odumierajú nervové bunky produkujúce dopamín. Táto látka zohráva dôležitú úlohu pri riadení pohybov a ďalších funkcií nervového systému.
Medzi najčastejšie príznaky patria:
- tras rúk, prstov alebo brady
- spomalenie pohybov
- svalová stuhnutosť
- problémy s rovnováhou
- zmeny rukopisu
- tichší hlas
- poruchy spánku
- zmeny nálady a myslenia
Prvé príznaky sa najčastejšie objavujú vo vyššom veku, hoci biologické zmeny spojené s ochorením môžu prebiehať v organizme mnoho rokov pred stanovením diagnózy.
Výskum otvára nové možnosti
Nová štúdia predstavuje ďalší krok k lepšiemu pochopeniu Parkinsonovej choroby. Zatiaľ síce neponúka jednoduchý test ani nový spôsob liečby, no naznačuje, že črevný mikrobióm by mohol v budúcnosti pomôcť pri identifikácii ľudí so zvýšeným rizikom ochorenia.
Ak sa výsledky potvrdia aj v ďalších výskumoch, vedci by mohli získať nový nástroj na skoršie odhalenie rizikových pacientov. To by v budúcnosti mohlo pomôcť pri vývoji účinnejších preventívnych alebo liečebných postupov.
Už dnes však výskum potvrdzuje, že zdravie čriev a zdravie mozgu sú navzájom prepojené oveľa viac, než sa ešte pred niekoľkými rokmi predpokladalo.
