Smartfóny, internet a sociálne siete sa stali bežnou súčasťou každodenného života. Uľahčujú komunikáciu, prístup k informáciám aj prácu. Vedci sa však čoraz intenzívnejšie zaoberajú otázkou, ako dlhodobé používanie digitálnych technológií ovplyvňuje fungovanie ľudského mozgu, najmä pamäť a pozornosť.
Hoci sa často objavujú tvrdenia, že technológie „ničia mozog“ alebo spôsobujú stratu pamäti, súčasné vedecké poznatky sú oveľa opatrnejšie. Výskumy naznačujú, že digitálne technológie menia spôsob, akým pracujeme s informáciami, no neexistujú dôkazy, že by samy osebe spôsobovali všeobecný úpadok mozgových schopností.
Mozog sa počas života neustále prispôsobuje
Ľudský mozog má schopnosť meniť svoje nervové spojenia na základe skúseností. Tento jav sa nazýva neuroplasticita a umožňuje nám učiť sa nové veci, získavať zručnosti či prispôsobovať sa novým podmienkam.
Neuroplasticita funguje počas celého života. To znamená, že mozog reaguje aj na zmeny v prostredí a technológiách, ktoré používame každý deň. Vedci preto predpokladajú, že digitálne návyky môžu ovplyvňovať spôsob spracovania informácií, podobne ako kedysi kníhtlač, televízia alebo rozhlas.
Neustály príval informácií môže sťažovať sústredenie
Mnohí ľudia dnes počas dňa prijímajú stovky správ, upozornení a rôznych digitálnych podnetov. Práve časté prerušovanie patrí medzi oblasti, ktoré vedci skúmajú najčastejšie.
Výskumy ukazujú, že neustále prepínanie medzi úlohami môže znižovať efektivitu práce a sťažovať dlhodobé sústredenie. Keď človek pravidelne kontroluje správy, e-maily alebo sociálne siete, mozog musí opakovane presúvať pozornosť z jednej činnosti na druhú.
To však neznamená, že internet automaticky spôsobuje poruchy koncentrácie. Dôležitú úlohu zohráva spôsob používania technológií, dĺžka používania aj individuálne návyky konkrétneho človeka.
Prečo si pamätáme menej telefónnych čísel?
Jedným z najznámejších javov spojených s digitálnou dobou je takzvaný Google efekt, ktorý psychológovia opisujú už viac ako desaťročie.
Ide o tendenciu menej si zapamätať informácie, ak vieme, že ich môžeme jednoducho vyhľadať na internete alebo nájsť v telefóne. Namiesto samotného údaja si často pamätáme, kde ho možno nájsť.
Príkladom sú telefónne čísla. Kedysi si ľudia pamätali desiatky kontaktov, dnes ich väčšina uchováva v smartfóne. Neznamená to však, že pamäť nefunguje správne. Mozog jednoducho využíva dostupné externé zdroje informácií.
Odborníci upozorňujú, že ide skôr o zmenu stratégie zapamätávania než o dôkaz zhoršovania pamäte.
Obrazovky môžu ovplyvniť spánok
Jednou z oblastí, kde sú vedecké dôkazy pomerne silné, je vzťah medzi používaním obrazoviek pred spaním a kvalitou spánku.
Večerné používanie telefónov, tabletov alebo počítačov môže oddialiť zaspávanie a skrátiť celkovú dĺžku spánku. Dôvodom je kombinácia svetla z obrazoviek, mentálnej stimulácie a častého kontaktu s obsahom, ktorý udržiava mozog v aktivite.
Nedostatok spánku následne ovplyvňuje pozornosť, schopnosť učenia aj vytváranie nových spomienok.
U detí je dôležitá rovnováha
Svetová zdravotnícka organizácia aj ďalšie odborné organizácie upozorňujú, že u detí by čas strávený pred obrazovkami nemal nahrádzať pohyb, sociálny kontakt, hru či dostatok spánku.
Nie je pritom rozhodujúci len samotný čas používania zariadení, ale aj kvalita obsahu a celkový životný štýl dieťaťa.
Výskumy naznačujú, že nadmerné používanie obrazoviek môže byť spojené s horšími výsledkami v niektorých oblastiach vývoja, no odborníci zdôrazňujú, že ide o zložitú problematiku ovplyvnenú mnohými faktormi.
Ako si udržať zdravý vzťah k technológiám?
Vedci sa zhodujú, že technológie samy osebe nie sú ani dobré, ani zlé. Rozhodujúce je, ako ich používame.
Pomôcť môže niekoľko jednoduchých návykov:
- vypnúť nepotrebné upozornenia
- vyhradiť si čas na sústredenú prácu bez vyrušovania
- pravidelne čítať dlhšie texty alebo knihy
- obmedziť používanie telefónu tesne pred spaním
- venovať čas pohybu a aktivitám mimo digitálneho prostredia
Technológie mozog nemenia len negatívne
Výskumníci zároveň upozorňujú, že digitálne technológie prinášajú aj pozitívne stránky. Umožňujú rýchly prístup k vedomostiam, podporujú komunikáciu, učenie a v niektorých prípadoch môžu zlepšovať určité kognitívne schopnosti.
Súčasné vedecké poznatky preto nehovoria o tom, že by smartfóny alebo internet mozog ničili. Naznačujú však, že menia spôsob, akým pracujeme s informáciami, sústredíme sa a využívame pamäť.
Najrozumnejším prístupom preto nie je technológie odmietať, ale používať ich tak, aby zostali užitočným nástrojom a nenahrádzali činnosti, ktoré sú pre zdravé fungovanie mozgu dôležité.
