Patrila medzi najvýznamnejšie anglické poetky viktoriánskeho obdobia, no veľkú časť života prežila v bolestiach a s vážnymi zdravotnými problémami. Keďže lekári 19. storočia nedokázali určiť príčinu jej ochorenia, predpisovali jej laudanum – vtedy bežne používaný liek s obsahom ópia. Až viac ako 150 rokov po jej smrti prišli vedci s hypotézou, že za jej celoživotnými ťažkosťami mohlo stáť zriedkavé genetické ochorenie.
Záhadná choroba, ktorú vtedajšia medicína nedokázala vysvetliť
Elizabeth Barrett Browningová (1806 – 1861) patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti anglickej literatúry. Už od mladosti ju trápili bolesti, výrazná svalová slabosť a opakované záchvaty vyčerpania. Jej zdravotný stav sa pravidelne zhoršoval natoľko, že dlhé obdobia trávila pripútaná na lôžko.
V prvej polovici 19. storočia však lekári nemali k dispozícii dnešné diagnostické metódy ani poznatky o genetických ochoreniach. Preto jej predpisovali laudanum – alkoholovú tinktúru obsahujúcu ópium, ktorá patrila medzi najčastejšie používané lieky na tlmenie bolesti, kašľa či nespavosti.
S užívaním laudana začala približne ako trinásťročná. Hoci jej prinášal úľavu od bolesti, pri dlhodobom užívaní spôsoboval závislosť a ďalšie nežiaduce účinky.
Video
Jedna z odborných hypotéz poukazuje na vzácne genetické ochorenie
Počas života Elizabeth Barrett Browningovej nikto netušil, čo presne spôsobovalo jej zdravotné problémy. Až v roku 2011 bola publikovaná odborná štúdia, podľa ktorej mohla trpieť hypokalemickou periodickou paralýzou, teda veľmi zriedkavým dedičným ochorením.
S touto hypotézou prišla americká antropologička, ktorá si pri skúmaní básničkinho života všimla výraznú podobnosť medzi jej príznakmi a ochorením vlastnej dcéry.
Hypokalemická periodická paralýza spôsobuje opakované záchvaty svalovej slabosti alebo dočasného ochrnutia. Súvisí s poruchou funkcie iónových kanálov vo svalových bunkách a často ju sprevádza pokles hladiny draslíka v krvi. Záchvaty môžu vyvolať fyzická námaha, stres alebo niektoré ďalšie faktory.
Treba však zdôrazniť, že ide iba o jednu z odborných hypotéz. Keďže neexistujú priame medicínske dôkazy, jej skutočnú diagnózu už dnes nemožno s istotou potvrdiť a odborníci pripúšťajú aj iné možné vysvetlenia jej zdravotných problémov.
Napriek chorobe vytvorila dielo, ktoré ovplyvnilo generácie
Napriek zdravotným problémom patrila Elizabeth Barrett Browningová medzi mimoriadne talentované autorky. Prvé básne písala už ako dieťa a už v mladom veku si získala uznanie literárnych kruhov.
Veľkú časť života trávila doma, pretože jej zdravotný stav jej často neumožňoval viesť bežný spoločenský život. Napriek tomu vytvorila rozsiahle básnické dielo, ktoré ovplyvnilo ďalšie významné osobnosti svetovej literatúry vrátane Edgara Allana Poea či Emily Dickinsonovej.
Občas sa objavujú úvahy, že dlhodobé užívanie laudana mohlo ovplyvniť jej spôsob vnímania sveta alebo tvorivý proces. Neexistujú však dôkazy, že práve ópium bolo príčinou jej literárnej geniality. Odborníci sa zhodujú, že za jej úspechom stáli predovšetkým výnimočný talent, vzdelanie a mimoriadna pracovitosť.
Láska, ktorá musela zostať utajená
Významným momentom jej života bolo zoznámenie so spisovateľom Robertom Browningom. Po prečítaní jej básní jej napísal list a ich korešpondencia sa postupne zmenila na hlboký vzťah.
Keďže Elizabethin otec zásadne nesúhlasil so sobášmi svojich detí, dvojica sa zosobášila potajomky. Po odhalení manželstva ju vydedil a prerušil s ňou všetky kontakty.
Manželia následne odišli do Talianska, kde našli pokojnejší život a priaznivejšie podnebie. Práve tam vznikla časť jej najznámejších diel a zároveň sa jej zdravotný stav podľa dobových svedectiev dočasne mierne zlepšil.
V Taliansku našla rodinné šťastie
Pobyt v Taliansku patril medzi najšťastnejšie obdobia jej života. Teplejšie podnebie jej podľa viacerých životopiscov prospievalo viac než chladné anglické počasie.
V roku 1849 sa manželom narodil syn Robert Wiedeman Barrett Browning, ktorého doma prezývali Pen.
Elizabeth sa zároveň aktívne zaujímala o politické dianie a podporovala zjednotenie Talianska. Svoje názory premietla aj do literárnej tvorby, čo vyvolalo rozporuplné reakcie najmä medzi konzervatívnymi kruhmi vo Veľkej Británii.
Jej odkaz pretrváva dodnes
Elizabeth Barrett Browningová zomrela 29. júna 1861 vo Florencii vo veku 55 rokov. Presná príčina jej smrti nie je dodnes jednoznačne objasnená. Historici sa zhodujú, že ju ovplyvnila kombinácia dlhodobých zdravotných problémov a ďalších komplikácií. Medzi možnými príčinami sa spomína aj tuberkulóza, jednoznačné potvrdenie však neexistuje.
Jej tvorba získala ešte väčšie uznanie počas 20. storočia, keď literárni historici začali výraznejšie upozorňovať na prínos ženských autoriek. Dnes je Elizabeth Barrett Browningová považovaná za jednu z najvýznamnejších poetiek viktoriánskeho obdobia a jej básne zostávajú pevnou súčasťou svetovej literatúry.
V anglickom meste Ledbury sa nachádza historická budova Barrett Browning Institute, pomenovaná na jej počesť. V minulosti slúžila ako verejná knižnica a dnes je významným kultúrnym priestorom spojeným s miestnym festivalom poézie, ktorý pripomína život a dielo tejto výnimočnej autorky.
