Moderná medicína dnes dokáže liečiť ochorenia, ktoré boli ešte pred niekoľkými desaťročiami len ťažko zvládnuteľné. Napriek tomu odborníci upozorňujú na paradox. Niektoré civilizačné ochorenia sa objavujú u mladších ľudí častejšie a vo vyššom veku už nie sú jedinou doménou seniorov. Významnú úlohu zohráva životný štýl – menej pohybu, nevhodné stravovanie, nedostatok spánku aj dlhodobý stres.
VIDEO: Bolesti tela po štyridsiatke – čo je ešte normálne?
Chronické ochorenia sa objavujú v mladšom veku
Lekári na Slovensku aj vo svete pozorujú, že vysoký krvný tlak, cukrovka 2. typu, obezita či poruchy metabolizmu už nie sú výlučne problémom ľudí po päťdesiatke. Tieto diagnózy sa čoraz častejšie objavujú aj u ľudí vo veku 30 až 40 rokov.
Neznamená to, že dnešní mladí ľudia sú vo všeobecnosti chorejší než predchádzajúce generácie. Znamená to však, že pri niektorých chronických ochoreniach dochádza k posunu smerom k nižšiemu veku, čo potvrdzujú viaceré medzinárodné epidemiologické štúdie.
Výskumy upozorňujú na rast obezity a cukrovky
Výskumníci v posledných rokoch analyzovali zdravotný stav viacerých generácií a zistili, že mladší ľudia častejšie trpia obezitou, cukrovkou 2. typu a ďalšími ochoreniami súvisiacimi so životným štýlom už v produktívnom veku.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) aj odborný časopis The Lancet zároveň upozorňujú, že počet detí a dospievajúcich s nadváhou alebo obezitou sa za posledné desaťročia výrazne zvýšil. Vyššia telesná hmotnosť pritom predstavuje jeden z najvýznamnejších rizikových faktorov vzniku cukrovky, vysokého krvného tlaku, ochorení srdca a ciev či niektorých druhov rakoviny.
Odborníci zároveň upozorňujú, že problémom nie je iba samotná hmotnosť. Mnoho detí aj dospelých má menej svalovej hmoty a viac telesného tuku než generácie pred nimi, čo súvisí najmä s nedostatkom pravidelného pohybu.
Sedavý spôsob života patrí medzi najväčšie riziká
Život sa za posledné desaťročia výrazne zmenil. Mnohí ľudia trávia väčšinu pracovného dňa za počítačom, do práce cestujú autom a voľný čas často vypĺňajú sledovaním televízie alebo mobilného telefónu.
Pravidelný pohyb, ktorý bol kedysi prirodzenou súčasťou každodenného života, postupne ubudol. Menej chodíme pešo, menej vykonávame fyzicky náročné práce a čoraz viac času presedíme.
Podľa odporúčaní WHO by dospelí mali týždenne absolvovať aspoň 150 až 300 minút stredne intenzívnej fyzickej aktivity, prípadne 75 až 150 minút intenzívneho pohybu. Mnohí ľudia však tieto odporúčania dlhodobo nespĺňajú.
Veľký vplyv má aj strava
Rovnako významnú úlohu zohráva spôsob stravovania. Hoci máme dnes k dispozícii široký výber potravín počas celého roka, veľkú časť jedálnička tvoria priemyselne spracované výrobky.
Ultraspracované potraviny často obsahujú veľké množstvo soli, cukru, nasýtených tukov a energie pri nízkom obsahu vlákniny. Ich pravidelná konzumácia je spájaná s vyšším rizikom obezity, cukrovky 2. typu, vysokého krvného tlaku aj srdcovocievnych ochorení.
WHO odporúča prijímať maximálne približne 5 gramov soli denne, no priemerný príjem vo väčšine európskych krajín je výrazne vyšší. Nadmerné množstvo soli patrí medzi hlavné rizikové faktory vzniku vysokého krvného tlaku.
Spánok a stres zohrávajú väčšiu úlohu, než si myslíme
Na zdravotný stav vplýva aj dostatok spánku a psychická pohoda. Dlhodobý nedostatok spánku môže zvyšovať riziko obezity, cukrovky aj vysokého krvného tlaku. Chronický stres navyše ovplyvňuje hormonálnu rovnováhu a môže prispievať k nezdravým stravovacím návykom či nedostatku pohybu.
Psychické zdravie je preto rovnako dôležitou súčasťou prevencie ako zdravá strava alebo pravidelné cvičenie.
Dlhší život nemusí znamenať viac rokov v zdraví
Priemerná dĺžka života sa vo väčšine vyspelých krajín predĺžila. To však automaticky neznamená, že pribúda aj počet rokov prežitých bez ochorení.
Ak sa chronické choroby objavia už vo veku okolo tridsiatich alebo štyridsiatich rokov, človek s nimi môže žiť niekoľko desaťročí. Práve preto odborníci kladú čoraz väčší dôraz na prevenciu a zdravý životný štýl.
Dá sa tento trend zmeniť?
Dobrou správou je, že veľká časť rizikových faktorov patrí medzi ovplyvniteľné. Odborníci odporúčajú pravidelný pohyb, pestrú stravu bohatú na zeleninu, ovocie, strukoviny a celozrnné výrobky, obmedzenie ultraspracovaných potravín, dostatok spánku, nefajčenie a primeranú konzumáciu alkoholu.
Rovnako dôležité sú preventívne prehliadky u všeobecného lekára. Vysoký krvný tlak, zvýšená hladina cholesterolu alebo cukru v krvi totiž spočiatku často nespôsobujú žiadne príznaky, no ich včasné odhalenie výrazne znižuje riziko vážnych komplikácií.
Moderná medicína dnes ponúka kvalitnú diagnostiku aj účinnú liečbu. Najväčší prínos pre zdravie však stále prináša prevencia. Ak sa podarí zlepšiť životný štýl už v detstve a mladom veku, možno výrazne znížiť riziko chronických ochorení v neskoršom živote.
