Vysoký krvný tlak, zvýšený cholesterol, cukrovka či fajčenie patria medzi najznámejšie rizikové faktory infarktu. Odborníci však upozorňujú, že počas letných mesiacov môže organizmus zaťažovať aj ďalší faktor – extrémne vysoká teplota vzduchu. Horúčavy síce samy osebe infarkt nespôsobujú, no u niektorých ľudí môžu zvýšiť riziko srdcovo-cievnych komplikácií, najmä ak už trpia ochorením srdca alebo ciev.
Čo sa deje pri infarkte myokardu?
Infarkt myokardu vzniká vtedy, keď sa náhle obmedzí alebo úplne zastaví prívod krvi do časti srdcového svalu. Najčastejšou príčinou býva upchatie koronárnej tepny krvnou zrazeninou, ktorá sa vytvorí na poškodenom aterosklerotickom pláte.
Bez dostatočného prísunu kyslíka začne postihnutá časť srdca odumierať. Práve preto je pri podozrení na infarkt rozhodujúca rýchla lekárska pomoc.
Medzi najčastejšie príznaky patria:
- tlak alebo bolesť za hrudnou kosťou
- bolesť vystreľujúca do ľavej ruky, ramena, krku alebo čeľuste
- dýchavičnosť
- studený pot
- nevoľnosť
- náhla slabosť
U niektorých ľudí, najmä u žien, seniorov alebo diabetikov, môžu byť príznaky menej typické.
Najväčším rizikom zostáva životný štýl
Vo väčšine prípadov nevzniká infarkt náhle bez príčiny. Predchádza mu dlhodobé poškodzovanie ciev.
Medzi najvýznamnejšie rizikové faktory patria:
- vysoký krvný tlak
- zvýšená hladina LDL cholesterolu
- cukrovka
- fajčenie
- nadváha a obezita
- nedostatok pohybu
- chronický stres
- vyšší vek
- genetická predispozícia
Ateroskleróza, teda postupné ukladanie tukových usadenín do stien tepien, môže prebiehať celé roky bez výrazných príznakov. Keď sa na takto poškodenej cieve vytvorí krvná zrazenina, môže dôjsť k náhlemu uzáveru tepny a vzniku infarktu.
Prečo sú horúčavy problémom?
Počas veľmi teplých dní musí organizmus intenzívnejšie regulovať telesnú teplotu. Krvné cievy sa rozširujú, zvyšuje sa prekrvenie kože a srdce musí pracovať rýchlejšie, aby zabezpečilo dostatočný krvný obeh.
Ak človek zároveň neprijíma dostatok tekutín, môže dôjsť k dehydratácii. Tá vedie k zníženiu objemu cirkulujúcej krvi a zvyšuje záťaž srdca.
Pre zdravého človeka organizmus zvyčajne dokáže tieto zmeny zvládnuť. Väčšie riziko však predstavujú pre:
- seniorov
- pacientov s vysokým krvným tlakom
- ľudí so srdcovým zlyhávaním
- osoby po prekonanom infarkte
- diabetikov
- ľudí s ochorením koronárnych tepien
Účinky horúčav môžu pretrvávať aj niekoľko dní
Niektoré epidemiologické štúdie naznačujú, že zvýšený výskyt srdcovo-cievnych príhod nemusí skončiť okamžite po poklese teplôt. U citlivých osôb môže byť riziko zvýšené ešte niekoľko dní po vlne extrémnych horúčav.
Vedci predpokladajú, že dôvodom je kombinácia dehydratácie, zvýšenej záťaže organizmu, zmien krvného obehu a pretrvávajúceho fyziologického stresu.
Neznamená to však, že každému človeku po horúčavách automaticky hrozí infarkt. Ide o zvýšenie rizika najmä u ľudí, ktorí už majú prítomné ďalšie rizikové faktory.
Svoju úlohu zohráva aj nekvalitný spánok
Počas tropických nocí býva spánok často kratší a menej kvalitný. Nedostatok spánku môže dočasne zvyšovať krvný tlak, hladinu stresových hormónov a celkovú záťaž organizmu.
Práve kombinácia vysokých denných teplôt, nedostatočnej regenerácie počas noci a dehydratácie môže byť pre srdcovo-cievny systém náročná.
Ako znížiť riziko počas leta?
Odborníci odporúčajú najmä jednoduché preventívne opatrenia:
- pravidelne dopĺňať tekutiny
- obmedziť pobyt na priamom slnku počas najteplejších hodín dňa
- vyhýbať sa nadmernej fyzickej námahe v horúčavách
- obmedziť alkohol, ktorý podporuje dehydratáciu
- pravidelne užívať predpísané lieky
- sledovať svoj zdravotný stav pri známych srdcovo-cievnych ochoreniach
Dlhodobo zostáva najúčinnejšou prevenciou zdravý životný štýl. Pravidelný pohyb, pestrá strava bohatá na zeleninu, ovocie a ryby, nefajčenie a kontrola krvného tlaku, cholesterolu a hladiny cukru v krvi dokážu výrazne znížiť riziko infarktu.
Príznaky netreba ignorovať
Ak sa objaví silná bolesť na hrudníku, dýchavičnosť, náhle potenie, nevoľnosť alebo výrazná slabosť, je potrebné okamžite volať tiesňovú linku 155 alebo 112.
Pri infarkte rozhodujú minúty. Čím skôr sa pacient dostane k odbornej pomoci, tým väčšia je šanca na záchranu srdcového svalu a úspešné zotavenie.
