Dobrú náladu si často spájame s veľkými životnými udalosťami – úspechom v práci, vysnívanou dovolenkou alebo zamilovanosťou. Výskumy však ukazujú, že pocit spokojnosti ovplyvňujú aj každodenné maličkosti. Príjemný rozhovor, pobyt na dennom svetle, splnená úloha či pravidelný pohyb môžu aktivovať procesy v mozgu, ktoré prispievajú k lepšej psychickej pohode.
Často sa hovorí o „hormónoch šťastia“, no tento pojem nie je z vedeckého hľadiska úplne presný. Na našej nálade sa podieľa celý rad hormónov aj neurotransmiterov – chemických látok, ktoré prenášajú signály medzi nervovými bunkami. Neexistuje jediná látka zodpovedná za šťastie, ale viaceré mechanizmy, ktoré spolu ovplyvňujú to, ako sa cítime.
Dobrá nálada vzniká kombináciou viacerých faktorov
Psychická pohoda nezávisí iba od biológie. Významnú úlohu zohráva aj kvalitný spánok, medziľudské vzťahy, dostatok pohybu, zvládanie stresu, zdravotný stav a životné okolnosti. Niektoré každodenné návyky však môžu prirodzene podporovať fungovanie organizmu a prispieť k lepšiemu pocitu počas dňa.
1. Blízkosť s ľuďmi podporuje uvoľňovanie oxytocínu
Keď nás niekto objíme alebo drží za ruku v náročnej chvíli, často sa cítime pokojnejšie. Nie je to len subjektívny pocit. Pri príjemnom fyzickom kontakte sa môže zvyšovať uvoľňovanie oxytocínu.
Oxytocín je hormón, ktorý zohráva dôležitú úlohu pri vytváraní sociálnych väzieb, dôvery a vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Jeho hladina sa prirodzene zvyšuje napríklad pri objímaní, bozkávaní, dojčení alebo počas pôrodu.
Treba však dodať, že samotný oxytocín neurčuje, či si s niekým vytvoríme pevný vzťah. Kvalitu medziľudských vzťahov ovplyvňuje množstvo psychologických aj sociálnych faktorov.
2. Denné svetlo prospieva biologickým hodinám
Mnohí ľudia si počas jesene a zimy všimnú, že majú menej energie alebo horšiu náladu. Jedným z dôvodov môže byť nedostatok prirodzeného denného svetla.
Ranné a denné svetlo pomáha synchronizovať cirkadiánny rytmus, teda vnútorné biologické hodiny organizmu. Tie ovplyvňujú spánok, bdelosť aj množstvo ďalších telesných procesov.
Pobyt vonku má navyše ďalší prínos. Ak je pokožka primerane vystavená slnečnému žiareniu, organizmus si dokáže vytvárať vitamín D, ktorý je dôležitý pre zdravie kostí, svalov aj správne fungovanie imunitného systému.
Nie je potrebné absolvovať náročnú turistiku. Aj krátka prechádzka počas dňa môže byť prospešná pre fyzické aj psychické zdravie.
3. Dokončené úlohy podporujú motiváciu
Príjemný pocit po splnení úlohy nie je náhoda. Mozog disponuje systémom odmeňovania, na ktorom sa významne podieľa neurotransmiter dopamín.
Dopamín nie je „hormón šťastia“, ako sa často uvádza. Jeho hlavnou úlohou je podieľať sa na motivácii, učení, plánovaní pohybu a spracovaní odmien. Pomáha nám vytvárať návyky a podporuje chuť pokračovať v činnostiach, ktoré považujeme za zmysluplné.
Aj malé úspechy – vybavený telefonát, uprataný stôl alebo dokončená práca – môžu priniesť pocit spokojnosti a motivovať nás pokračovať ďalej.
Psychológovia preto odporúčajú rozdeliť veľké ciele na menšie kroky. Každý splnený cieľ môže podporiť pocit pokroku a motiváciu pokračovať.
4. Pohyb prospieva nielen telu, ale aj mozgu
Pravidelná fyzická aktivita patrí medzi najlepšie preskúmané spôsoby podpory psychického zdravia.
Počas pohybu sa aktivuje viacero biologických mechanizmov. Mení sa aktivita viacerých chemických systémov v mozgu vrátane endorfínov, endokanabinoidov a ďalších neurotransmiterov, čo môže prispieť k lepšej nálade, zníženiu stresu a pocitu psychickej pohody.
Nemusíte pritom podávať športové výkony. Pozitívne účinky prináša aj pravidelná svižná chôdza, bicyklovanie, plávanie, tanec alebo práca v záhrade. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča dospelým venovať sa aspoň 150 až 300 minút stredne intenzívnej pohybovej aktivite týždenne.
Šťastie nevzniká iba v mozgu
Hoci chemické procesy v mozgu zohrávajú významnú úlohu, pocit spokojnosti nemožno vysvetliť iba hormónmi alebo neurotransmitermi. Na psychickú pohodu vplývajú aj medziľudské vzťahy, zdravý životný štýl, dostatok spánku, finančná situácia, bezpečné prostredie či celkové fyzické zdravie.
Každodenné návyky, ako pravidelný pohyb, pobyt na dennom svetle, kvalitný spánok a udržiavanie blízkych vzťahov, môžu významne podporiť psychickú odolnosť a celkovú spokojnosť.
Ak však smútok, strata záujmu o bežné aktivity, úzkosť alebo beznádej pretrvávajú niekoľko týždňov a zasahujú do každodenného života, nejde len o nedostatok „hormónov šťastia“. Môže ísť o príznaky duševnej poruchy, pri ktorej je vhodné vyhľadať pomoc psychológa alebo psychiatra. Včasná odborná pomoc dokáže výrazne zlepšiť kvalitu života.
Takzvaný recept na šťastie teda neexistuje. Vedecké poznatky však ukazujú, že drobné každodenné návyky môžu vytvárať podmienky pre lepšie fungovanie mozgu aj organizmu a dlhodobo prispievať k psychickej pohode.
