Mnohí ľudia si myslia, že schopnosť učiť sa nové veci výrazne klesá po tridsiatke alebo štyridsiatke. Výskumy z oblasti neurovedy však ukazujú, že to nie je celkom pravda. Hoci sa niektoré kognitívne schopnosti s pribúdajúcim vekom prirodzene menia, ľudský mozog si zachováva schopnosť prispôsobovať sa novým podnetom a vytvárať nové nervové spojenia počas celého života. Práve preto sa možno aj v dospelosti úspešne naučiť cudzí jazyk, ovládnuť novú technológiu alebo získať inú odbornú zručnosť.
Rozdiel spočíva najmä v tom, že dospelí sa učia iným spôsobom než deti. Mechanické memorovanie bez pochopenia súvislostí býva menej účinné. Lepšie výsledky prináša prepájanie nových poznatkov s tým, čo už človek vie, a ich pravidelné využívanie v praxi.
Mozog zostáva prispôsobivý aj vo vyššom veku
Schopnosť mozgu meniť svoju štruktúru a vytvárať nové spojenia medzi nervovými bunkami sa nazýva neuroplasticita. Táto vlastnosť pretrváva počas celého života, hoci jej prejavy sa môžu s vekom meniť.
To znamená, že učenie nie je výsadou detstva. Dospelý človek si stále dokáže osvojiť nové vedomosti a zručnosti, ak mozog pravidelne stimuluje. Vytváranie nových spojení podporuje nielen učenie, ale aj čítanie, riešenie logických úloh, spoločenské aktivity či pravidelný pohyb.
V čom majú dospelí výhodu?
Hoci spracovanie niektorých informácií môže byť s pribúdajúcim vekom o niečo pomalšie, dospelí disponujú rozsiahlymi skúsenosťami. Nové poznatky preto často ľahšie prepájajú s tým, čo už poznajú.
Psychológovia označujú tieto nahromadené vedomosti a skúsenosti ako kryštalickú inteligenciu. Tá sa na rozdiel od niektorých iných kognitívnych schopností môže udržiavať na vysokej úrovni aj vo vyššom veku.
Motivácia zohráva dôležitú úlohu
Výskumy z oblasti vzdelávania dospelých dlhodobo ukazujú, že ľudia sa učia efektívnejšie, ak rozumejú významu učiva a dokážu ho využiť v bežnom živote alebo práci.
Ak nové informácie považujú za užitočné, venujú im väčšiu pozornosť a lepšie si ich zapamätajú. Naopak, učenie bez jasného cieľa býva menej efektívne.
Ako sa učiť efektívnejšie?
Učte sa v kratších intervaloch
Niekoľkohodinové učenie bez prestávky vedie k únave a zhoršeniu koncentrácie. Odborníci preto odporúčajú rozdeliť učenie na kratšie bloky, medzi ktorými si človek dopraje krátky oddych.
Pravidelne opakujte
Pamäť funguje lepšie, keď sa človek k učivu opakovane vracia. Rozložené opakovanie, teda opakovanie v určitých časových odstupoch, patrí medzi najlepšie preskúmané metódy učenia.
Skúšajte si vedomosti vybaviť
Nestačí text iba opakovane čítať. Účinnejšie je skúsiť si spomenúť na informácie bez pozerania do poznámok, odpovedať na otázky alebo si látku vlastnými slovami vysvetliť. Tento spôsob, označovaný ako aktívne vybavovanie informácií, patrí medzi najúčinnejšie stratégie učenia.
Spánok pomáha upevňovať pamäť
Počas spánku mozog spracúva informácie získané počas dňa a podieľa sa na ich ukladaní do dlhodobej pamäti. Nedostatok spánku preto môže negatívne ovplyvniť učenie, pozornosť aj schopnosť vybaviť si nové poznatky.
Dôležitá je nielen dĺžka, ale aj kvalita spánku.
Pohyb prospieva aj mozgu
Pravidelná fyzická aktivita neprináša úžitok iba srdcu a svalom. Výskumy ukazujú, že aeróbny pohyb podporuje prekrvenie mozgu a dlhodobo prispieva k lepšiemu fungovaniu kognitívnych schopností vrátane pamäti a pozornosti.
Odporúčania odborníkov zahŕňajú najmä svižnú chôdzu, bicyklovanie, plávanie alebo iné pohybové aktivity primerané zdravotnému stavu človeka.
Pokojné prostredie zlepšuje sústredenie
Pri učení môže koncentráciu výrazne znižovať časté prerušovanie. Notifikácie mobilného telefónu, sociálne siete či hluk spôsobujú, že mozog musí opakovane presúvať pozornosť medzi rôznymi činnosťami.
Ak si počas učenia vytvoríte pokojné prostredie a obmedzíte rušivé podnety, dokážete sa sústrediť efektívnejšie.
Na čom závisí dobrá pamäť?
Pamäť nie je ovplyvnená jediným faktorom. Významnú úlohu zohráva kombinácia pravidelného učenia, kvalitného spánku, pohybu, vyváženej stravy, zvládania stresu aj dostatočnej mentálnej aktivity.
Hoci prirodzené starnutie prináša určité zmeny vo fungovaní mozgu, neznamená to, že človek prestáva byť schopný učiť sa. Práve naopak. Ak mozog pravidelne využívame, dávame mu nové podnety a vytvárame vhodné podmienky na učenie, dokáže si osvojovať nové vedomosti aj vo vyššom veku.
Moderná neuroveda preto vyvracia rozšírený mýtus, že po štyridsiatke alebo päťdesiatke je už neskoro začať sa učiť niečo nové. Rýchlosť učenia môže byť odlišná než v mladosti, no schopnosť získavať nové poznatky zostáva zachovaná počas celého života.
