Popraskané päty netreba riešiť iba drahou kozmetikou. Základom úspechu je pravidelné zmäkčovanie stvrdnutej pokožky, jej veľmi šetrné obrusovanie a každodenné premasťovanie. Tradičný srvátkový kúpeľ môžete vyskúšať ako doplnok, nemožno ho však označovať za liečbu ani za najúčinnejší spôsob odstránenia prasklín.
Starostlivosť o chodidlá dostáva zabrať najmä počas teplých mesiacov. Otvorená obuv, chôdza naboso, horúci piesok, prach aj časté sprchovanie môžu pokožku vysušovať. Päty sú navyše pri každom kroku vystavené tlaku. Ak je koža príliš suchá a stvrdnutá, stráca pružnosť, rozťahuje sa do strán a postupne môže začať praskať.
Spočiatku bývajú praskliny iba povrchové a predstavujú najmä estetický problém. Bez pravidelnej starostlivosti sa však môžu prehĺbiť, bolieť pri chôdzi, krvácať a v niektorých prípadoch sa aj zapáliť. Domáce ošetrenie je preto vhodné začať skôr, než sa na pätách vytvoria otvorené rany.
O starostlivosti o päty sa môžete dozvedieť viac aj vo videu na YouTube:
Prečo päty praskajú?
Popraskané päty vznikajú najčastejšie spojením suchej pokožky, zhrubnutej rohovej vrstvy a mechanického tlaku. Pri státí alebo chôdzi sa mäkké tkanivo pod pätou mierne rozširuje do strán. Zdravá a pružná pokožka tento pohyb zvládne, no presušená a stvrdnutá koža sa môže začať trhať.
K problému môže prispievať dlhé státie, nadmerná telesná hmotnosť, nevhodná obuv, častá chôdza naboso, veľmi horúca voda aj agresívne mydlá. Riziko zvyšujú predovšetkým šľapky a sandále s otvorenou pätou, pretože neposkytujú zadnej časti chodidla dostatočnú oporu.
Za suchou a popraskanou pokožkou sa niekedy môžu skrývať aj kožné alebo celkové ochorenia. Častejšie sa s ňou stretávajú ľudia s ekzémom, psoriázou, cukrovkou, poruchami štítnej žľazy alebo zhoršeným prekrvením dolných končatín. Nie každá popraskaná päta je teda iba dôsledkom zanedbanej kozmetickej starostlivosti.
Srvátka môže pokožku zmäkčiť, zázraky však nečakajte
Srvátka je tekutina, ktorá zostáva po zrážaní mlieka pri výrobe syra alebo tvarohu. Obsahuje prevažne vodu, laktózu, malé množstvo bielkovín, minerálne látky a ďalšie zložky pochádzajúce z mlieka. Jej presné zloženie a kyslosť závisia od spôsobu výroby.
V minulosti sa srvátka používala nielen v kuchyni, ale aj pri domácej starostlivosti o pokožku. Krátky kúpeľ môže stvrdnutú kožu navlhčiť a dočasne zmäkčiť. Mierne kyslé prostredie môže zároveň uľahčiť odstránenie povrchovej vrstvy odumretých buniek.
Nie je však dokázané, že srvátka lieči hlboké praskliny, preniká do hlbokých vrstiev pokožky alebo pôsobí účinnejšie než bežná vlažná voda a následné použitie vhodného hydratačného prípravku. Nepotvrdilo sa ani to, že by vitamíny a minerálne látky zo srvátky pri takomto kúpeli výrazne urýchľovali hojenie.
Biely srvátkový kúpeľ preto možno vnímať ako doplnkovú domácu procedúru, nie ako náhradu odbornej liečby alebo overenej starostlivosti.
Ako pripraviť srvátkový kúpeľ?
Do lavóra nalejte vlažnú až mierne teplú vodu. Nemala by byť horúca, pretože vysoká teplota môže pokožku ešte viac vysušovať. Pridať môžete približne dva hrnčeky čerstvej tekutej srvátky. Ak používate sušenú srvátku, riaďte sa prednostne návodom na obale; na domáci kúpeľ zvyčajne postačí niekoľko polievkových lyžíc.
Chodidlá namáčajte približne 10 až 15 minút. Dlhší kúpeľ nie je potrebný. Príliš časté alebo zdĺhavé namáčanie môže narušiť prirodzenú kožnú bariéru a paradoxne podporiť ďalšie vysušovanie.
Počas kúpeľa môžete chodidlá jemne premasírovať. Masáž môže byť príjemná a podporiť miestne prekrvenie, nemožno však tvrdiť, že vďaka nej vitamíny alebo iné látky zo srvátky preniknú hlboko do pokožky.
Ak sa objaví pálenie, svrbenie alebo začervenanie, kúpeľ okamžite ukončite a nohy opláchnite čistou vodou. Srvátku nepoužívajte pri alergii na mliečne zložky ani na otvorené, krvácajúce či zapálené trhliny. Použitý kúpeľ po skončení vylejte a neodkladajte si ho na ďalší deň.
Zmäknutú kožu odstraňujte iba na povrchu
Po krátkom kúpeli pokožku opatrne osušte. Ak na päte nie sú otvorené alebo krvácajúce trhliny, zhrubnutú vrstvu môžete veľmi jemne obrúsiť pemzou alebo pilníkom určeným na chodidlá.
Cieľom nie je odstrániť všetku tvrdú kožu naraz. Stačí niekoľko ľahkých pohybov po povrchu. Príliš silné a časté brúsenie môže poškodiť zdravé tkanivo, spôsobiť krvácanie a zvýšiť riziko infekcie. Pokožka navyše môže na opakované dráždenie reagovať ďalším zhrubnutím.
Na orezávanie stvrdnutej kože nepoužívajte žiletku, nožnice ani iné ostré nástroje. Aj malá rana sa môže infikovať. Mimoriadne nebezpečné je takéto domáce ošetrenie pre ľudí s cukrovkou, zhoršeným prekrvením alebo zníženou citlivosťou chodidiel.
Pomôcku po použití umyte a nechajte úplne vyschnúť. Pemzu ani pilník nezdieľajte s ďalšími členmi domácnosti.
Najdôležitejší krok prichádza po kúpeli
Samotné namočenie päty nevylieči. Po kúpeli je rozhodujúce naniesť na pokožku vhodný prípravok, ktorý pomôže obmedziť stratu vody a obnoviť jej pružnosť.
Na mierne suché päty možno použiť hutný hydratačný krém alebo čistú vazelínu. Vazelína nevnáša do pokožky vodu, ale na jej povrchu vytvára ochrannú vrstvu, ktorá spomaľuje odparovanie vlhkosti. Najlepšie je naniesť ju na mierne vlhkú pokožku krátko po umytí.
Pri výrazne zhrubnutej koži sa používajú aj krémy s obsahom urey. Tá pomáha pokožku hydratovať a vo vyšších koncentráciách zmäkčuje zrohovatenú vrstvu. Vhodné môžu byť aj prípravky s kyselinou mliečnou, alfa-hydroxykyselinami alebo kyselinou salicylovou. Na otvorených trhlinách však môžu páliť a dráždiť, preto ich treba používať podľa návodu výrobcu.
Po večernom natretí si môžete obliecť čisté bavlnené ponožky. Pomôžu udržať prípravok na pokožke a zabránia jeho zotretiu do posteľnej bielizne. Ráno by mala byť koža mäkšia, no pri hlbších prasklinách je potrebné ošetrenie opakovať dlhšie.
Jednorazový kúpeľ problém nevyrieši
Pri popraskaných pätách rozhoduje predovšetkým pravidelnosť. Krém alebo vazelínu je vhodné používať každý deň, ideálne ráno aj večer. Kúpeľ a jemné obrúsenie stačí zaradiť podľa potreby, nie denne a nie agresívnym spôsobom.
Dôležité je tiež obmedziť faktory, ktoré päty vysušujú a zaťažujú. Vyhýbajte sa príliš horúcej vode, silne parfumovaným prípravkom a obuvi, ktorá pätu necháva úplne bez opory. Topánky by mali správne sedieť, netlačiť a nemali by byť nadmerne opotrebované.
Primeraný pitný režim je pre zdravie potrebný, ale samotné pitie väčšieho množstva vody popraskané päty neodstráni. Suchosť kože ovplyvňuje jej ochranná bariéra, vonkajšie prostredie, vek, zdravotný stav aj mechanické namáhanie. Najväčší význam preto má pravidelná vonkajšia starostlivosť.
Hlboké praskliny je možné prekryť
Na bolestivé povrchové praskliny možno použiť tekutý obväz alebo vhodné krytie z lekárne. Vytvorí ochrannú bariéru, obmedzí ďalšie rozťahovanie rany a zníži riziko prenikania nečistôt. Prípravok však treba použiť presne podľa návodu.
Ak trhlina krváca, mokvá alebo vykazuje známky zápalu, nie je vhodné ju ďalej brúsiť ani namáčať v srvátke. V takom prípade treba ranu udržiavať čistú, chrániť ju vhodným krytím a podľa závažnosti vyhľadať odbornú pomoc.
Kedy navštíviť lekára?
Domáce ošetrenie je určené predovšetkým na suchú, stvrdnutú pokožku a plytké praskliny. Lekára alebo dermatológa vyhľadajte, ak sú trhliny hlboké, silno bolestivé, krvácajú, mokvajú alebo sa napriek pravidelnej starostlivosti nehoja.
Varovnými príznakmi infekcie sú najmä výrazné začervenanie, opuch, teplá pokožka v okolí rany, hnisavý výtok, nepríjemný zápach alebo zhoršujúca sa bolesť. Opatrnosť je potrebná aj pri horúčke.
Ľudia s cukrovkou, poškodením nervov, zhoršeným prekrvením dolných končatín alebo oslabenou imunitou by nemali hlboké praskliny ošetrovať iba doma. Aj nenápadná rana môže u nich viesť ku komplikáciám a mala by ju skontrolovať zdravotnícky pracovník.
Srvátkový kúpeľ teda môže byť príjemným a lacným doplnkom starostlivosti, pretože dočasne zmäkčí stvrdnutú pokožku. Za jeho účinkom však netreba hľadať zázračné vlastnosti. Najspoľahlivejšie výsledky prináša šetrné zaobchádzanie s pokožkou, každodenné premasťovanie, vhodný krém, ochrana päty a trpezlivosť.
