Každému sa občas stane, že si nevie spomenúť na meno známeho, zabudne, prečo vošiel do izby, alebo niekoľko minút hľadá okuliare či kľúče. Takéto výpadky pamäti sú bežné v každom veku a často súvisia so stresom, únavou, nedostatkom spánku alebo roztržitosťou. S pribúdajúcimi rokmi sa však mnohí začnú obávať, či nejde o prvé príznaky Alzheimerovej choroby alebo iného typu demencie.
Odborníci zdôrazňujú, že medzi prirodzenými zmenami pamäti vo vyššom veku a demenciou existuje významný rozdiel. Rozpoznať ho je dôležité, pretože včasná diagnostika môže pomôcť odhaliť nielen demenciu, ale aj iné ochorenia, ktoré sa dajú úspešne liečiť.
Mierne zabúdanie je prirodzenou súčasťou starnutia
S pribúdajúcim vekom mozog spracúva nové informácie o niečo pomalšie. To môže znamenať, že človek potrebuje viac času, aby si vybavil meno, názov filmu alebo miesto, kam niečo odložil. Nejde však o ochorenie, ale o bežnú súčasť procesu starnutia.
Rozhodujúce je, že si človek na zabudnutú informáciu po chvíli spomenie alebo mu pomôže jednoduchá nápoveda. Ak napríklad neviete nájsť kľúče, no napokon si uvedomíte, že ste ich nechali vo vrecku bundy, nejde o nič nezvyčajné.
Pamäť navyše ovplyvňuje množstvo bežných okolností. Zhoršiť ju môže dlhodobý stres, psychické vyčerpanie, nedostatok spánku, silné emócie či naraz vykonávanie viacerých činností.
Kedy už môže ísť o vážnejší problém?
Demencia neznamená len obyčajné zabúdanie. Ide o skupinu ochorení, pri ktorých dochádza k postupnému poškodeniu mozgových buniek. Príznaky sa časom zhoršujú a začínajú ovplyvňovať každodenný život.
Varovným signálom nie je to, že človek občas zabudne meno suseda. Dôležité je, či si dokáže informáciu neskôr vybaviť a či zostáva samostatný pri bežných činnostiach.
Pozornosť by mali vzbudiť najmä situácie, keď človek:
- opakovane zabúda nedávne udalosti alebo rozhovory
- kladie tú istú otázku viackrát za sebou
- má problém vykonať činnosti, ktoré predtým zvládal bez ťažkostí
- stráca sa na miestach, ktoré dobre pozná
- nevie správne používať bežné predmety
- má výrazné problémy s plánovaním alebo rozhodovaním
Tieto príznaky nemusia automaticky znamenať Alzheimerovu chorobu, určite by však mali viesť k návšteve praktického lekára alebo neurológa.
Demencia sa neprejavuje iba stratou pamäti
Pamäť je síce jedným z najznámejších príznakov, no zďaleka nie jediným. Postupne sa môžu objaviť aj problémy s orientáciou v čase a priestore, hľadaním vhodných slov, porozumením hovorenému textu či riešením jednoduchých úloh.
Niektorí ľudia začnú zanedbávať osobnú hygienu, platenie účtov alebo prípravu jedla. U časti pacientov sa objavujú aj zmeny nálady, podráždenosť, úzkosť, podozrievavosť či apatia.
V počiatočných štádiách si človek môže svoje problémy uvedomovať, v neskorších štádiách si ich však často prestáva pripúšťať.
Zhoršenú pamäť môžu spôsobovať aj iné ochorenia
Nie každé zhoršenie pamäti súvisí s demenciou. Podobné ťažkosti môžu vyvolať aj depresia, úzkostné poruchy, ochorenia štítnej žľazy, nedostatok vitamínu B12 alebo kyseliny listovej, poruchy spánku vrátane spánkového apnoe, niektoré lieky či nadmerné pitie alkoholu.
Práve preto lekári pri vyšetrovaní pamäti zvyčajne najskôr pátrajú po možných liečiteľných príčinách. Súčasťou diagnostiky býva rozhovor s pacientom aj jeho blízkymi, jednoduché testy kognitívnych funkcií, fyzikálne vyšetrenie a podľa potreby aj krvné testy alebo zobrazovacie vyšetrenia mozgu.
Dá sa riziko demencie znížiť?
Nie všetkým prípadom demencie možno predísť, keďže významnú úlohu zohráva vek a genetické faktory. Výskumy však ukazujú, že zdravý životný štýl môže pomôcť znížiť riziko vzniku niektorých foriem demencie alebo oddialiť ich nástup.
Odporúča sa pravidelný pohyb, vyvážená strava s dostatkom zeleniny, ovocia a celozrnných potravín, udržiavanie normálneho krvného tlaku, hladiny cukru a cholesterolu, nefajčenie, primeraná konzumácia alkoholu, kvalitný spánok a aktívny spoločenský život.
Rovnako dôležité je udržiavať mozog v kondícii. Čítanie, učenie sa cudzích jazykov, spoločenské hry, riešenie krížoviek alebo osvojovanie nových zručností podporujú kognitívne funkcie a prispievajú k duševnej aktivite aj vo vyššom veku.
Kedy navštíviť lekára?
Ak sa problémy s pamäťou opakujú čoraz častejšie, zhoršujú sa alebo začínajú zasahovať do každodenného života, je vhodné obrátiť sa na praktického lekára. Ten môže posúdiť situáciu a v prípade potreby odporučiť vyšetrenie u neurológa, psychiatra alebo v ambulancii pre poruchy pamäti.
Včasné odhalenie príčiny je dôležité. Niektoré poruchy pamäti sú liečiteľné a aj pri demencii môže skorá diagnostika pomôcť zmierniť príznaky, spomaliť priebeh ochorenia a umožniť pacientovi aj jeho rodine lepšie sa pripraviť na ďalší vývoj.
