Vedci pracujú na experimentálnej metóde, ktorá by v budúcnosti mohla zmeniť liečbu niektorých nádorových ochorení oka. Výskum sa zameriava na využitie takzvaných exozómov – mikroskopických biologických častíc získaných z prasacieho semena – ako prirodzených nosičov liečiv. Hoci téma môže znieť nezvyčajne, nejde o senzáciu bez vedeckého základu. Výsledky boli publikované vo vedeckom časopise a zatiaľ ide o skorý preklinický výskum realizovaný na myšiach a bunkových modeloch.
Výskumníci skúmajú možnosti liečby retinoblastómu, teda zhubného nádoru sietnice, ktorý sa najčastejšie objavuje u malých detí. Liečba tohto ochorenia býva komplikovaná najmä preto, že oko chráni viacero biologických bariér, cez ktoré sa liečivá dostávajú len veľmi ťažko. Z tohto dôvodu sa dnes využívajú invazívne metódy, ako sú injekcie do oka, chemoterapia alebo rádioterapia. Hoci môžu byť účinné, zároveň nesú riziko poškodenia zraku či ďalších vedľajších účinkov.
Čo presne vedci použili?
Dôležité je zdôrazniť, že výskum nepracuje priamo so spermiou ako takou. Vedci z prasacieho semena izolovali exozómy – drobné membránové vačky, ktoré bunky prirodzene využívajú na prenos rôznych molekúl. Exozómy sa v modernej medicíne skúmajú už dlhšie, pretože dokážu prenášať liečivá a zároveň majú schopnosť prenikať cez biologické bariéry.
Práve exozómy získané z prasacieho semena podľa autorov štúdie preukázali dobrú schopnosť preniknúť cez ochranné vrstvy oka. Vedci ich následne upravili tak, aby dokázali prenášať protinádorové látky priamo k nádorovým bunkám v zadnej časti oka.
Výsledky boli zatiaľ testované len na myšiach
Počas experimentov na myšiach zaznamenali vedci výrazné spomalenie rastu nádoru. U liečených zvierat sa zároveň podarilo zachovať lepší stav oka v porovnaní s neliečenou skupinou. Výskumníci uvádzajú, že terapia pomohla obmedziť poškodenie sietnice a zachovať priehľadnosť vnútorného prostredia oka.
Dôležité však je, že zatiaľ nejde o liečbu pripravenú pre pacientov. Výskum je stále v preklinickej fáze, čo znamená, že neprebehol na ľuďoch. Odborníci upozorňujú, že medzi úspešným experimentom na zvieratách a schválenou terapiou vedie ešte veľmi dlhá cesta.
Výhodou by mohli byť očné kvapky bez injekcií
Vedci skúmali aj spôsob podávania liečby. Experimentálne očné kvapky sa podľa štúdie dokázali dostať do oka cez rohovku aj spojivku, čo by v budúcnosti mohlo umožniť menej invazívnu liečbu. Práve to je jeden z hlavných dôvodov, prečo výskum vzbudil záujem odborníkov.
Ak by sa podobný systém raz podarilo bezpečne využiť u ľudí, mohol by znížiť potrebu bolestivých injekcií priamo do oka. To by bolo významné najmä pri liečbe detských pacientov.
Vedcov čaká ešte množstvo práce
Odborníci zároveň upozorňujú na viacero otvorených otázok. Vedci budú musieť potvrdiť bezpečnosť takejto liečby, preveriť možné imunitné reakcie organizmu a vyriešiť aj technické problémy spojené s výrobou a čistením exozómov. Dôležité bude tiež zabezpečiť, aby biologický materiál neobsahoval žiadne patogény alebo nežiaduce látky.
Zatiaľ preto nemožno hovoriť o revolučnej liečbe dostupnej v nemocniciach či lekárňach. Ide o zaujímavý vedecký smer, ktorý ukazuje, aké netradičné možnosti moderná medicína skúma pri hľadaní šetrnejších spôsobov liečby očných ochorení.
Vedci navyše predpokladajú, že podobné biologické nosiče by sa v budúcnosti mohli využiť aj pri ďalších chorobách oka, napríklad pri diabetickej retinopatii alebo vekom podmienenej makulárnej degenerácii. K praktickému využitiu však bude potrebných ešte mnoho rokov výskumu a klinických testov.
