Psychopatia patrí medzi najdiskutovanejšie poruchy osobnosti. Verejnosť si ju často spája najmä s násilnými zločincami alebo filmovými vrahmi, odborníci však upozorňujú, že psychopatické črty sa môžu v rôznej miere objavovať aj u ľudí, ktorí nikdy nespáchajú trestný čin. Nová vedecká štúdia teraz priniesla jeden z najrozsiahlejších pohľadov na to, ako sú psychopatické črty spojené so štruktúrou mozgu.
Video: O psychopatii, správaní násilných páchateľov a fungovaní ich mysle hovorí klinický psychológ, ktorý sa venoval aj práci s vrahmi a násilnými zločincami.
Do výskumu zapojili 804 väznených mužov
Autori štúdie analyzovali 804 dospelých mužov z amerických väzníc. Výskumníci zvolili práve väzenské prostredie preto, že výskyt výrazných psychopatických čŕt je tam podľa dlhodobých výskumov vyšší než v bežnej populácii.
Každý účastník absolvoval:
- psychologické hodnotenie psychopatie pomocou štandardizovaného nástroja
- dotazníky zamerané na empatiu
- a magnetickú rezonanciu mozgu (MRI)
Vedci následne porovnávali výsledky mozgových skenov s mierou psychopatických čŕt jednotlivých účastníkov.
Psychopatia sa spájala s väčším povrchom mozgovej kôry
Jedným z hlavných zistení bolo, že vyššie skóre psychopatie súviselo s väčším povrchom mozgovej kôry vo viacerých oblastiach mozgu. Výskumníci identifikovali tieto rozdiely približne v 65 oblastiach.
Štúdia zároveň nezistila významné rozdiely v hrúbke mozgovej kôry.
Najvýraznejšie zmeny sa objavili v oblastiach, ktoré sa podieľajú na spracovaní emócií, sociálnych podnetov a rozhodovania.
Autori však upozorňujú na dôležitý fakt: výsledky neznamenajú, že väčší povrch mozgovej kôry spôsobuje psychopatiu. Štúdia ukazuje iba štatistickú súvislosť medzi určitými znakmi mozgu a psychopatickými črtami.
Psychopati rozumejú emóciám, ale slabšie ich prežívajú
Výsledky potvrdili aj poznatky z predchádzajúcich výskumov o empatii.
Muži s vyšším skóre psychopatie vykazovali nižšiu emocionálnu empatiu, teda slabšiu schopnosť prežívať súcit alebo emocionálne reagovať na utrpenie druhých ľudí.
Zároveň však výskum naznačuje, že schopnosť pochopiť, čo druhý človek cíti alebo prežíva, môže zostať relatívne zachovaná. Odborníci preto rozlišujú medzi:
- emocionálnou empatiou – schopnosťou emocionálne precítiť stav druhého človeka
- a kognitívnou empatiou – schopnosťou pochopiť, čo druhý človek prežíva
Práve emocionálna empatia býva pri psychopatii oslabená najvýraznejšie.
Mozgové siete boli menej jasne oddelené
Vedci skúmali aj celkovú organizáciu mozgu.
V typickom mozgu bývajú jednotlivé oblasti pomerne jasne špecializované – niektoré spracúvajú základné zmyslové podnety, iné zložitejšie sociálne a emocionálne informácie.
U mužov s vyššími psychopatickými črtami bol tento organizačný gradient menej výrazný. Inými slovami, rozdiely medzi jednotlivými mozgovými oblasťami boli menej ostro oddelené.
Autori štúdie upozorňujú, že podobné zmeny organizácie mozgovej kôry pozorovali vedci aj pri niektorých ďalších psychiatrických a neurovývinových stavoch. To však neznamená, že psychopatia je totožná s inými diagnózami.
Výsledky sa netýkajú všetkých ľudí s psychopatickými črtami
Výskumníci zdôrazňujú, že štúdia má viacero obmedzení.
Do výskumu boli zaradení výlučne väznení muži z USA. Výsledky preto nemožno automaticky preniesť:
- na ženy
- na bežnú populáciu
- ani na každého človeka s psychopatickými črtami
Psychopatia totiž existuje v rôznej intenzite. Nie každý človek s niektorými psychopatickými vlastnosťami pácha násilnú trestnú činnosť.
Odborné výskumy dlhodobo ukazujú, že určité črty spájané s psychopatiou – napríklad manipulácia, povrchný šarm alebo nedostatok výčitiek – sa môžu vyskytovať aj mimo väzenského prostredia.
Psychopatické črty sa nemusia prejaviť násilím
V odbornej literatúre sa často uvádzajú prípady ľudí, u ktorých sa objavili niektoré psychopatické črty osobnosti, no nikdy sa neprejavili násilným alebo kriminálnym správaním.
Práve preto odborníci upozorňujú, že na výsledné správanie človeka vplýva kombinácia biologických faktorov, prostredia, výchovy aj životných skúseností. Samotné znaky v mozgu automaticky neznamenajú, že sa človek stane nebezpečným zločincom.
Psychopatia zatiaľ nemá spoľahlivú liečbu
Autori štúdie uvádzajú, že lepšie pochopenie súvislostí medzi mozgom a psychopatickými črtami by mohlo v budúcnosti pomôcť pri vývoji presnejších terapeutických postupov.
V súčasnosti však neexistuje všeobecne uznávaná účinná liečba jadrových psychopatických čŕt.
Niektoré terapeutické prístupy môžu pomôcť zmierniť problémové správanie alebo impulzivitu, najmä u mladších ľudí, no výskum v tejto oblasti stále pokračuje.
Ako odborníci hodnotia psychopatiu?
Psychopatia sa hodnotí pomocou odborných psychologických nástrojov používaných najmä vo forenznej psychológii.
Jedno z najznámejších hodnotení obsahuje 20 kritérií, medzi ktoré patria napríklad:
- patologické klamstvo
- manipulácia
- impulzivita
- absencia výčitiek
- povrchné emócie
- prehnané sebavedomie
- nedostatok empatie
Každé kritérium sa boduje na škále od 0 do 2.
V Spojených štátoch sa za hranicu psychopatie pri tomto hodnotení zvyčajne považuje skóre 30 bodov a viac. Väčšina bežnej populácie dosahuje výrazne nižšie hodnoty.
Nová štúdia podľa vedcov neprináša „dôkaz o mozgu psychopata“, ale ďalší krok k pochopeniu toho, ako môžu byť psychopatické črty spojené s fungovaním a štruktúrou ľudského mozgu.
